3. kapitola NEVLÁDANÁ KRÁĽOVNÁ CHASKA

Kráľovná Chaska vystúpila z koča so zdvihnutými ramenami, keď sa obzerala okolo seba.

Jej slúžka sa okamžite vyrútila z druhej strany a rozbehla sa k nej.

Ina bola trochu prekvapená. Takže....to bola kráľovná? Shilah to sledovala z diaľky, aj tak nechcela ísť blízko.

Chaske pekné oči potemneli, keď uvidela dámu pred sebou.

"Takže... ty si ten, kto kričí na môj koč?" Spýtala sa a vrhla pohľad od hlavy po päty na Inu.

Jej výrečnosť bola očarujúca, no Ina tam nebola na obdiv. Namiesto toho bola roztrpčená, keď počula, ako jej hovorí takéto slová.

"Váš kočík, vylial na mňa vodu," povedala nahnevane. A okamžite ju Chaska silno udrela po líci.

"Ha!" Shilah zalapala po dychu z miesta, kde stála.

Ach nie....

Ina bola omráčená až po zuby, keď jej ruka okamžite prešla po líci.

Čo??? Kráľovná jej dala facku??? Položila na ňu ruku???

"A ty musíš byť hlúpy, keď stojíš predo mnou a sťažuješ sa," povedala Chaska, scéna už priťahovala veľkú pozornosť ľudí naokolo.

"Čo je na tvojich šatách také zvláštne? Som si celkom istý, že môj kôň je ešte drahší."

Odmlčala sa a pristúpila o krok bližšie k Ine.

"Ty špinavý prostý občan. Mal by si mať šťastie, že dnes mám takú šťastnú náladu. Inak by som sa uistil, že sa vrátim do paláca s tvojou hlavou v taške."

A s tým sa otočila a odišla, aby dostala, čo chcela, so svojou slúžkou za ňou.

Ina bola hlboko otrasená, ruku stále na líci. Kráľovná jej dala facku? Ona.... dala jej facku?

Trhovkyne naokolo mumlali a chveli sa. A Shilah na chvíľu myslela, že pôjde bližšie, aby ju utešila, ale nechcela preniesť agresiu a zostala tam, kde bola.

V Ine to vrelo od zlosti, kožúšky jej už išli z kože.

Nie; nemohla sa posunúť. Teraz nie. Útok na kráľovnú by si určite vyžiadal trest smrti.

Prudko sa otočila a vydala sa preč, zatiaľ čo Shilah ju ticho nasledovala s ťažkým košom.

*

"Matka!!!!" skríkla Ina, len čo vošla do domu.

Keby len mala schopnosti čarodejnice, bola by si celkom istá, že by priviedla múry, ktoré by sa svojím hnevlivým revom rozpadli.

"Matka!!! Otec!!!" Znova vykríkla a tentoraz jej matka zbehla po starom schodisku.

"Ina??? V čom je problém??"

"Všetko je problém, matka!! VŠETKO!!"

Jej matka sa ponáhľala dolu a všimla si škvrnu na jej šatách a hnev na tvári jej dcéry... takého ešte nikdy nevidela.

Shilah okamžite vošla a držala kôš.

"Ina, čo sa stalo?" Spýtala sa jej matka.

Jej hlboké vrčanie prilákalo jej súrodencov dole. Netušila, že jej otec nie je doma.

"Pozri sa na mňa, matka! Len sa pozri!" Ina revala a snažila sa upokojiť, aby to vysvetlila.

"Na trhu ma kráľovnin koč vylial blatovú vodu. A keď som sa išiel sťažovať, DALA MI PLATU!"

Všetci šokovane zalapali po dychu.

"Kráľovná ti dala facku?!" Spýtala sa jej mladšia sestra - Vanessa.

"Ktorá z kráľovien?" Bola to jej matka.

"Kráľovná Chaska!" Ina to meno zasypala toľkým jedom v hlase.

"Preboha! To je staršia kráľovná!" zalapala po dychu vanessa.

"Ale prečo by ti dala facku len preto, že si sa išiel sťažovať? To nie je správne...!"

"Ach....! Nebyť toho, že je kráľovnou a má okolo seba stráže, zatracoval by som jej následky a stiahol ju zaživa!! Ale, prisahám, matka; prisahám na ochrancov siedmych hôr, MUSÍM SA pomstiť!! Je to sľub!!"

A s tým Ina utiekla po schodoch.

Miestnosťou niekoľko sekúnd kolovalo napínavé ticho.

"Nemalo by to byť prekvapenie," povedal zrazu Evo.

To bol jediný syn domu.

"Počul som, že kráľovná Chaska je dosť zlá a temperamentná."

"A na čo sa pozeráš?" Jeho matka zrazu vyštekla, odkazujúc na Shilah, ktorá celý čas stála a pozerala sa.

Potichu sklopila zrak a odišla.

**************

Vo veľkej miestnosti, priestrannej a dobre zariadenej. Bolo vidieť dve ženy a nejaké slúžky, ako postávajú a tvária sa triezvo.

Bolo vidieť kráľovnú Noshebu, ako sedí na posteli s opuchnutými očami. Zatiaľ čo dve ženy stáli vedľa nej a snažili sa ju presvedčiť, aby nosila svoje dieťa.

"Prosím, moja kráľovná," prosil ten s dieťaťom.

"Chápem, ako sa cítiš, ale toto je stále tvoje mäso a krv. Potrebuje tvoj materinský dotyk a potrebuje, aby si ju nakŕmil. Prosím..."

"Neznášam sa opakovať, Ahiga," povedala kráľovná chrapľavo.

Jej hlas bol taký hrubý a plný bolesti.

"Zlož zo mňa tú kliatbu. Nechcem dieťa ženského pohlavia, chcem MUŽA!!!"

Zodvihla jeden z tanierov cukríkov vedľa seba a hodila ho na zem, pričom ho rozbila na kusy.

To bol piaty tanier, ktorý rozbíjala.

Ahiga. To bola prostredná manželka. Už viac ako hodinu prosila kráľovnú, aby sa jej zmocnila dieťaťa, no neposlúchla a odkedy sa dozvedela, že porodila ženu, správala sa ako šialená žena.

"Ale kde ju chceš mať? To ťa vôbec nezaujíma?" spýtala sa Ahiga ustarostene a Nosheba na ňu pozrela.

"NEZAJÍMAM SA, Ahiga. Môžete ju vziať k mojej matke, aby sa tam mohla pripojiť k svojej sestre. Nechcem mať okolo seba ani jednu z mojich dcér!" Štekala.

"Dobre; dobre. Dobre. Môžete ju poslať k svojej matke, keď bude plnoletá. Ale zatiaľ nie je nič iné ako dieťa a potrebuje starostlivosť. Prosím, moja kráľovná, prosím v jej mene. Prosím... nezabudni, že si ju deväť mesiacov nosila v brušku. A nezabudni, že si tiež žena...."

Práve vtedy bola cítiť ďalšia prítomnosť, keď sa otvorili dvere a dnu vošla kráľovná Chaska.

S priestorom v izbe boli dvere dosť ďaleko od postele a Chaska to dalo nejaký čas poriadne sa zadívať na Noshebinu patetickú tvár. Jej slúžka išla za ňou.

Nosheba na ňu hľadela, keď vošla dnu, hruď sa jej zdvíhala a klesala.

"Zdravím, moja kráľovná," ženy a slúžky okolo sa uklonili, len čo sa Chaska dostala do postele.

"Ach! Zdravím vás, všetci," usmiala sa Chaska a vrátila pohľad na Noshebu, potom sa pokúsila nasadiť smutný pohľad.

"Ahoj, kráľovná Nosheba..."

"Čo chceš?" Nosheba okamžite zaskočila, ruky stisla do pästí a Chaske trvalo veľa, kým zamaskovala úsmevy.

"Zachovaj pokoj, drahá. Nie som tu kvôli problémom. Vlastne..." Odmlčala sa a otočila sa k svojej slúžke, čím jej naznačila, aby pokračovala v košíku s ovocím .

"Prišiel som ti ich dať."

Slúžka sa uklonila, keď položila malý košík s ovocím na posteľ vedľa Nosheby.

"Keď som počul, že si sa uložil do postele, rozhodol som sa, že sa sám ponáhľam na trh, aby som ti priniesol nejaké ovocie, aby si sa mohol najesť a osviežiť sa..."

Než Chaska stihla dokončiť svoje slová, Nosheba schmatla nejaké ovocie v košíku a hodila ho jej smerom.

"Vypadni z mojej izby ty démon!!" Nahnevane nadávala.

"Nechcem od teba ani špendlík a nechcem tvoju prekliatu prítomnosť okolo seba. Tak vypadni...!!"

Chaska konečne vyčarila úsmev, ktorý skrývala. Bolo to také dobré vidieť ju takto.

"Upokoj sa, Nosheba, chceš? Prečo si taký zatrpknutý?" Spýtala sa pokojne.

"Urobil som niečo zlé, keď som ti šiel priniesť nejaké ovocie? Alebo... som dôvod, prečo si porodila dievča, ktoré jej otec nazval Badnews?"

Noshebe sa zaleskli oči.

"Nie.......!!!!!!!!!!" Zarevala a hodila celý košík s ovocím na zem.

"Nenávidím ťa, Chaska! NENÁvidím ťa!!!! Stráže! Vypadni z mojej izby!"

Chaska sa hrozivo a pohŕdavo zasmiala; jej smiech sa ozýval takým výsmechom, že to Noshebu roztrhalo na kusy.

Pôrodné manželky v miestnosti mysleli na to, že požiadajú kráľovnú, aby odišla, keďže trápila zranenú matku, ale všetky sa nechceli postaviť na Chaskinu zlú stranu, pretože vedeli, že môže byť skutočne smrteľná.

"Uži si svoj smútok, Nosheba," povedala Chaska a nakoniec odišla.