Kapitola 3 č.3

Vivian vystrelila a udrela Emmu po tvári.

„ Diabolská pobehlica? Len žiarliš, že Matt by bol radšej s niekým, ako som ja!“

„ A ty si len strašná sviňa, ktorá si nevie získať vlastného muža. Čo je to, ako štvrtý priateľ, ktorého si ukradol? Získajte posratý život!"

Vivian vyzerala takmer zranená. Vytrhla sa a potiahla Emmu za vlasy. Mala toho dosť. Hnev, ktorý mala celý deň pokope, už nebude potláčaný. Posmelená drinkom sa vrhla späť na Vivian a vybuchli do totálnej mačacej bitky. Škrabali sa, fackovali a ťahali sa. Emma mala mimotelový zážitok. Chcela, aby Vivian ublížila tak, ako ubližovala ona. Išla si pre ďalšiu facku, no Matt medzi nich skočil.

" Prestaň!" zvolal. "Len prestaň!"

Dievčatá od seba cúvali. V Emminej krvi stále vrela zúrivosť. Pramienok po pramienku chcela tej slečne vytrhnúť vlasy. Ale jej hnev voči Mattovi bol na inej úrovni. Na konci dňa to bola jeho práca. Vivian ho možno zviedla, ale nič by sa medzi nimi nestalo, keby to nechcel.

" Choď odo mňa!" Emma ho odbila.

" Musíš sa Vivian ospravedlniť," povedal jej Matt.

" Prepáčte?"

„ To, čo si povedal, bolo kruté a nevhodné. Chápem, že sme ťa zradili, ale musíš sa k tomu správať dospelo. Nedovolím, aby si sa takto správal k Vivian. Ospravedlňte sa.”

Emma naňho prekvapene hľadela. Mala pocit, akoby ho videla prvýkrát. Nežné spomienky na spoločné chvíle boli teraz poškvrnené novými spomienkami. Nebol hrdinom jej príbehu. Nebol to pekný princ, ktorý by ju vyhnal z jej hrozného života. Nikto sa k tomu nechystal. Nikto ju neprišiel zachrániť. Musela sa zachrániť.

V tom momente ich znechutila a zľutovala sa. Ale akokoľvek bola nahnevaná, bola rozbitá. Jej srdce bolo tak zlomené. Slzy ju zaštípali do očí a v hrdle sa jej vytvorila hrča.

„ Chceš sa ospravedlniť pre Vivian? Dobre. Tu je,“ povedala a pozrela na Vivian. „ Je mi ľúto, že máš také nízke sebavedomie, že môžeš ísť len po zajatých mužoch. Je mi ľúto, že nikdy nebudeš mať skutočných priateľov, pretože, prepáč, nikto nikdy nebude chcieť byť tvojím priateľom." povedala Emma naozaj úprimne.

" Čo to do teba vošlo?" spýtal sa Matt. „To nie je ospravedlnenie! Urob to poriadne!" Prikázal. Pozrel sa na ňu chladnými očami a bolelo ju to. Ale už mu nemohla dávať najavo bolesť. Musela to ukončiť a dostať sa odtiaľ.

„ Nie som tvoja malá poslušná priateľka. Vyhodil som ťa. Ako pred 10 minútami, pamätáš?"

" To sa tu nestalo!" skríkla Vivian.

" Želám vám obom to najlepšie." Emma ignorovala Vivianin výbuch. "Choďte do riti!"

Matt a Vivian na ňu hľadeli v ohromenom tichu. Emma bola také krotké, tiché dievča. Nie táto divoká a ohnivá žena pred nimi. Viac ako čokoľvek iné bola Vivian nahnevaná. Toto nebolo tak, ako sa to malo stať. Emma mala prosiť, aby jej to nerobili. Mala plakať, aby ju Matt neopustil. Vivian potrebovala vidieť chaos, ktorý spôsobila v Emminom živote. To bolo to, z čoho sa jej darilo, a teraz by sa jej nedočkala. Ale aspoň bude mať zadosťučinenie, keď uvidí smutnú, premočenú Emmu, ktorá robí scénu na svojom obľúbenom mieste. Nikdy by sa nemohla vrátiť. A Emma to vedela.

Emma vybehla z Tremainovho. Bežala cez hustý dážď, až mala pocit, že je ďaleko, aby sa zrútila. V jej systéme sa miešal adrenalín a alkohol. Točila sa jej hlava od emócií a udalosti dňa ňou otriasli. Svetlá, dážď a slzy jej rozmazali zrak a každý vnem, ktorý zadržala, sa uvoľnil.

Emmu predala nevlastná matka, oklamala ju spolubývajúca a zradil jej priateľ. Nemala kam ísť. Jej domov v detstve bol brlohom zanedbávania a zneužívania. Ale nemohla dovoliť, aby to Jane predala. Predtým, ako jej matka zomrela, Emma sľúbila, že si bude vážiť ich domov a krásne spomienky, ktoré kedysi uchovával. Sľúbila, že sa o otca postará. Sľúbila, že bude chrániť rodinu a to je jej láska k matke.

Nemohla sa vrátiť do svojej ubytovne. V jej mysli nebolo pochýb o tom, že ju Vivian zamkla. Sabrina bola na víkend u rodičov, takže k nej nemohla ísť. Uviazla v búrke. Jej problémy by sa dali vyriešiť jedným slovom. Peniaze. Peniaze na záchranu jej domu. Peniaze, aby sa zachránila.

Vo svojom hneve povedala Jane, že tie peniaze dostane sama.

" Čo som si myslel?" vykríkla. "Kde vezmem tie peniaze?" Emma sa túlala po ulici, bzučala od alkoholu a náporu emócií.

Bol tam niekto, kto by jej pomohol? Ako sa mala dostať k 50 000 $?

Veko, ktoré priložila na svoje trápenie, prasklo a ona si dovolila cítiť svoju úzkosť. Nielen pre deň, ale aj pre roky týrania, ktoré znášala. Emma si nikdy nedovolila zlomiť sa. Nikdy nechcela byť nikomu na ťarchu. Túžba stratiť kontrolu ju premohla, no musela tlačiť ďalej. Po uliciach sa túlala akoby hodiny.

" Choriem," povzdychla si. "Možno by som sa mala odviezť," Ale kam pôjde, netušila.

Emma stála na kraji cesty a pokúšala sa zastaviť auto. Nikto sa za ňou nezastavil. Niektoré autá ju pri prejazde poliali vodou. Neexistoval žiadny spôsob, ako by mohla zmoknúť. Každý centimeter mokra bol nasýtený dažďom. Emma sa triasla, keď jej voda chladila kosti. Problémy sa jej hromadili. Zdalo sa, že zmätok v jej živote nemá konca. V tej chvíli však chcela len horúcu sprchu a nejakú láskavosť. Stále sa pokúšala niekoho zastaviť, ale nikto to nedokázal. Vo chvíli zúfalstva skočila na ulici do protiidúcej premávky.

Prišlo k nej auto, svetlomety boli čoraz jasnejšie, ako sa približovali. Emma neustúpila. Ak takto išla, tak áno. Bolo jej to jedno. Možno toto by bolo lepšie. Zavrela oči, roztiahla ruky a privítala zabudnutie.

Auto šmykom zastavilo. Emma otvorila oči a uvidela lesklé čierne športové auto. Zdalo sa, že dážď sa ho nedokáže dotknúť. Bolo to najluxusnejšie auto, aké kedy videla. Kým sa Emma stihla pohnúť, vodič stiahol okno a zvnútra na ňu zakričal.

" Čo to do pekla robíš?!" Bol to mužský hlas. Emma prešla k dverám. Z toho mála, čo na ňom videla, vyzeral krásne a mal nádych bohatstva.

" Je mi to ľúto. Môžem ťa potrápiť s odvozom?"

Muž si ju prezrel hore-dole a usmial sa.

" Nehľadám žiadnu spoločnosť." Zroloval okno a odlepil sa.

Emma zostala na ulici a všade okolo nej lial dážď. Všetko, čo v ten deň zadržiavala, explodovalo z jej vnútra. Zrútila sa na zem a vzlykala na ulici. Jej nevlastná matka ju predala. Jej priateľ ju podviedol. Zradila ju jej spolubývajúca. Išla prísť o dom. Jej otec upadal stále hlbšie do svojej závislosti. A k 50 000 dolárom musela nejako prísť.

Každé vlákno v jej duši bolo rozstrapkané.

Keď sa tú noc vybral na jazdu autom, nečakal, že niekoho takmer zabije. Ale bola tam. Stál uprostred ulice, zmáčaný dažďom. Bol presvedčený, že jej šťastie neprialo sexuálneho pracovníka. Odfrčal od nej, no zastavil sa, keď ju videl padať na ulici.

Niečo na tejto situácii ho ťahalo za srdce.

" Buď som najväčší idiot na Zemi," povedal si. "Alebo je to najlepšia herečka na Zemi." Fuj. Budem to veľmi ľutovať." Obrátil sa k nej. Zdalo sa, že bola skutočne prekvapená, keď videla, ako sa vracia. Vystúpil z auta a držal nad ňou dáždnik.

" Vstúpte."

Emma sa naňho pozrela a zažmurkala očami. Č...čo?

Poskytol jej toto znamenie vesmír? Vyzeral draho. V mysli sa jej začal rodiť plán. Vbehla do auta a muž vyzeral znechutene.

" Kam ťa beriem?"

" Ehm...," Emma to tak dopredu neplánovala. Nebolo kam ísť, nie práve teraz. "Neviem." Teraz nie je kam by som chcel ísť."

Muž na ňu zízal. Emma mu opätovala pohľad a znova si pomyslela, ako draho vyzeral. Mal peniaze a nebál sa ich ukázať. Možno by to mohla využiť vo svoj prospech. Tá myšlienka ju odpudzovala hneď, ako na ňu prišla. Ale jej zničená myseľ nebola schopná premýšľať nad týmto momentom. A v tej chvíli potrebovala len jednu vec. Jedna vec, ktorá by vyriešila jej problémy.

Peniaze. Emma vedela, že sa za to bude nenávidieť, ale...

" Ehm... si bohatý?"