Kapitola 25

Ada sa jemne usmiala. Jej úsmev bol len nočnou morou v Matthewových spomienkach. "Poď, podaj mi ruky."

Natiahla ruky. Nechty mala nalakované ružovým lakom a ozdobené diamantmi, ktoré vydávali studené svetlo, ktoré v Matthewových očiach vyzeralo ako svetlo dýky.

Zachvel sa a vystrel ruky. Potom ich schmatla a vyviedla ho z izby. "Pravdepodobne sa bojí, že keď sa vezmeme, nebudeš mať čas sa s ním hrať."