Kapitola 27

Odviedol ma preč a vyšiel po jednom schodisku a potom prešiel cez dvojkrídlové sklenené dvere. Zatúlali sme sa von do záhrady, jej kríky boli posiate ružami a kvety rozhádzali pole, v spodnej časti záhrady bolo bludisko a uprostred fontána. Nerád to priznávam, ale bolo to krásne.

"Páči sa ti to, láska?" spýtal sa kráľ, objal ma okolo brucha a položil bradu na moje rameno. Napínal som sa v jeho zovretí a potichu som sa modlil, aby nič nerobil.

"Je to veľmi krásne, vaša milosť." Povedal som, že som sa snažil udržať jeho dobrú stranu vonku, jeho hlava sa mierne otočila a zašepkal mi do ucha, čo spôsobilo, že som sa znechutene triasla z jeho blízkosti.