Kapitola 22
Dylan POV.
"Moja kráľovná." Počul som, ako som cítil, ako ma ruka na mojej paži jemne vytiahla na nohy, tá istá ruka sa jemne dotkla mojej brady a zdvihla mi hlavu, aby sa na mňa pozrela. "Vyzeráš pozitívne žiarivo." Preletel mnou malý záchvev znechutenia, ale nemohol som poprieť, že tie iskry, ktoré vytvárali jeho ruky, boli sakramentsky dobré. Očividne sa uškrnul, keď si všimol moju jemnú reakciu a ja som mala chuť si kopnúť za to, že som mu dala zadosťučinenie. Položil mi ruku na kríže a viedol ma k jeho rodičom. "Mami, otec, toto je môj krásny kamarát." Jeho palec ma jemne pohladil po chrbte, keď ma ukázal svojim rodičom. Počul som, ako sa dvere, ktorými som práve prešiel, ticho zavreli a uvedomil som si, že som s týmito ľuďmi úplne sám.
Jeho otec pristúpil ku mne a hrubo ma chytil za bradu. Otočil mi hlavu doprava a potom doľava, než sa mi ešte raz pozrel do očí. "Je... veľmi krásna, dám jej to." Kráľ zdvihol palec, aby si prezrel ranu na mojom čele spôsobenú mojím útekom. "Jej vzdorovitý postoj by však mal okamžite ustúpiť, inak to bude mať následky... Kráľovná alebo nie."