Kapitola 17
"Môj otec by sa váľal v hrobe, keby videl svet, ktorý si ty a tvoja rodina vybudovali." Musel som mať túžbu po smrti, pretože som vždy, keď som prehovoril, cítil, ako z neho sála kráľovský hnev.
"Myslíš si, že keďže si moja družka a kráľovná, si oslobodený od trestu! Si hlúpy otec bol vojnový zločinec a dostal, čo si zaslúžil. Ak si zachováš tento postoj, skončíš ešte horšie." Napľul na mňa so zovretou päsťou a napätým telom, v skutočnosti som si myslel, že sa možno aj pohol, ale dokázal sa ovládnuť. "Tvoja moja! Od chvíle, keď som ťa videl na chodbe, až kým nás smrť nerozdelí. Ty patríš mne!"
"Nikomu nepatrím. Keby bol môj otec nažive, nikdy by ti nedovolil vziať ma!" Atmosféra sa stávala takmer neznesiteľnou. Kráľ však mal na všetko odpoveď.