Kapitola 2 Poďme sa rozviesť
Adrian ju hodil do kúpeľne a odišiel.
Eva mala sklonenú hlavu, kým Adrian nezmizol. Pomaly zdvihla hlavu a jemne si utrela slzy z tváre.
O chvíľu zamkla dvere na kúpeľni a z vrecka vytiahla správu o tehotenstve, ktorú vydala nemocnica.
Správa bola premočená dažďom, takže slová na nej boli rozmazané a nezreteľné.
Pôvodne sa s ním plánovala podeliť ako s prekvapením, no teraz sa jej to zdalo zbytočné.
Ako mohla po dvoch rokoch života s Adrianom nevedieť, že je to niekto, kto nosí svoj telefón stále so sebou?
Ale nikdy by neurobil niečo také nudné, ako keby jej úmyselne poslal takúto správu a potom ju požiadal, aby sa vrátila.
Mohlo sa stať, že mu niekto zobral telefón a poslal jej takýto druh správy, vďaka čomu tam išla a stala sa terčom smiechu.
Eva na to dlho hľadela, potom sa uškŕňala a správu pomaly roztrhla.
O pol hodinu Eva pokojne vyšla z kúpeľne.
Adrian sedel na gauči a dlhé nohy mal položené na podlahe. Pracoval na svojom notebooku.
Keď ju videl vychádzať, ukázal na horúcu čokoládu vedľa seba.
"Vypi to."
"Dobre." Eva podišla, vzala pohár do rúk, no namiesto toho, aby ho vypila, niečo ju napadlo a zvolala jeho meno.
"Adrian."
"Čo sa deje?" Jeho tón bol ľahostajný a jeho pohľad ani neprešiel z obrazovky.
Eva sa pozrela na Adrianov nádherný profil a dobre definovanú čeľusť. Jej mierne bledé pery sa pohli.
Adrian, akoby bol už netrpezlivý, zdvihol hlavu a ich pohľady sa stretli.
Evina pokožka bola teraz ružová a jej pery už neboli bledé, ale možno kvôli dažďu vyzerala dnes trochu chorľave, vyžarovala z nej pocit zlomenosti.
Jediným pohľadom sa Adrianova túžba vznietila.
Evina myseľ bola príliš komplikovaná na to, aby sa sústredila na Adrianove emócie.
Zaváhala, keď sa chystala prehovoriť. "Ty..."
Skôr ako sa jej pery úplne roztvorili, Adrian sa k nej naklonil a pobozkal ju, akoby sa nevedel ovládať.
Jeho drsné prsty rýchlo sfarbili jej svetlú pokožku do červena. Adriánov dych bol horúci ako oheň a Eva sa cítila dusená jeho bozkom. Práve keď sa ho snažila odstrčiť, zazvonil mu telefón na stole.
Odmlčal sa a stiahol svoje vášnivé objatie, zdráhal sa jej jemne klovať do pier, než ustúpil. Jeho hlas bol chrapľavý. "Daj si horúcu čokoládu a choď skoro spať."
Potom sa postavil a odišiel s telefónom. Išiel si zavolať na balkón a zavrel za sebou balkónové dvere.
Eva bola z bozku trochu omámená a chvíľu sedela, kým vstala. Namiesto do spálne zamierila na balkón.
Sklenené dvere boli len napoly zatvorené, čo umožňovalo chladný vánok a Adrianin hlboký hlas. "Hmm, neodídem. Na čo myslíš? Choď spať ako dobré dievča."
Adrianov hlas bol jemný ako vietor. Eva chvíľu stála a počúvala, potom sa zľahka zachichotala.
Takže mohol byť aj takto nežný, ale nanešťastie jeho jemnosť nebola zameraná na ňu.
Otočila sa a vošla do spálne, sedela na okraji postele s bezvýraznou tvárou.
V skutočnosti bolo ich manželstvo pôvodne chybou, iba transakciou.
Pred dvoma rokmi Hansenovci skrachovali a Eva zostala zo dňa na deň bez peňazí a stala sa na smiech celému New Yorku.
Rodina Hansenovcov sa pred bankrotom príliš rýchlo rozrástla a vytvorila si mnohých rivalov. Po ich páde ich chcelo nespočetné množstvo ľudí vidieť ako vtip.
Niektorí dokonca smelo vyhlasovali, že môžu pomôcť Hansenovcom splácať ich dlhy, pokiaľ sa ich dcéra bude môcť vydať.
Predtým, ako Hansenovci skrachovali, Evu prenasledovalo nespočetné množstvo mužov, no ani jeden z nich si nedokázal získať jej priazeň. Postupom času všetci hovorili, že dcéra Hansenovcov bola príliš hrdá.
Počas toho sa skupina mužov v zákulisí hrala a tajne zvyšovala stávky.
V jej najbiednejšej a najponižujúcejšej chvíli sa Adrian vrátil.
Postaral sa o tých uchádzačov a prinútil ich zaplatiť obrovskú cenu. Zmazal dlhy Hansenovcov a potom jej povedal: "Zasnúb sa so mnou."
Eva naňho šokovane pozrela.
Keď videl jej šokovaný výraz, načiahol sa a pošúchal jej tvár.
"Čo sa čuduješ? Bojíš sa, že ťa využijem? Neboj sa, sú to len fingované zásnuby. Moja stará mama je chorá a má ťa naozaj rada. Ak budeš predstierať, že si so mnou zasnúbená, urobí ju to šťastnou a ja ti pomôžem oživiť rodinu Hansenovcov."
Išlo teda o falošné zásnuby. Bolo to len preto, aby potešil svoju babičku. V skutočnosti ju nemá rád.
Ale aj tak s ním súhlasila.
Aj keď vedela, že k nej nič necíti, stále ochotne spadla do tejto priepasti.
Po ich zásnubách sa Eva cítila nesvoja.
Boli to priatelia z detstva, ale vždy udržiavali skôr priateľstvo ako romantický vzťah. Eva bola zrazu zasnúbená a nevedela nájsť tie správne slová.
Adrián bol naopak prirodzený a pohodlný. Usporadúval rôzne bankety.
Vzala ho so sebou na všetky aktivity. O rok neskôr sa stav babky Blackwoodovej zhoršil, a tak sa vzali a stala sa z nej závistlivá pani Blackwoodová.
Vonku sa šírili chýry, že tento pár srdiečkov z detstva spolu konečne žije šťastne.
Keď sa vrátim do reality, Eva sa neubránila smiechu.
Žiaľ, láska tam vôbec nebola. Bola to len transakcia, po ktorej obaja túžili.
"Ešte nespíš?" Zrazu sa ozval Adrianov hlas.
Potom sa miesto vedľa Evy potopilo a Adrianov chladný dych ju obklopil.
"Musím ti niečo povedať."
Eva neotočila hlavu. Pravdepodobne uhádla, čo chcel Adrian povedať.
Adrian povedal: "Poďme sa rozviesť."
"Kedy?" Ležala tam s pokojným výrazom. Jej hlas bol bez akéhokoľvek vlnenia a jej tón bol pokojný, akoby hovorila o niečom obyčajnom.
Jej správanie spôsobilo, že Adrian zvraštil obočie, ale stále povedal: "Čoskoro po operácii starej mamy."
Eva prikývla. "Dobre."
Adrian sa spýtal: "Je to tak?"
Keď to Eva počula, pozrela naňho bokom. "Čo?"
Oči mala čisté a bez akýchkoľvek nečistôt. Adriana jej otázka zaskočila, na chvíľu sa dusil, než sa neochotne zasmial.
"To nič, ty bezcitná žena."
Koniec koncov, boli manželmi dva roky. Navrhol rozvod, a napriek tomu zostala taká pokojná.
Pôvodne bolo ich manželstvo len transakciou, pričom každý dostal to, čo potreboval.
Jeho existencia len odradila prenasledovateľov okolo nej.
Nebyť babky v uplynulých dvoch rokoch, zrejme by sa od neho už dávno vzdialila.
Adrian zotrel nepríjemný pocit, ktorý priniesla Evina pokojná reakcia, ľahol si vedľa nej a zavrel oči.
"Adrian." Eva na neho zrazu zavolala.
Adrian náhle otvoril oči a pozrel sa na ňu. Jeho hlboké oči boli v slabom svetle mimoriadne jasné.
"Čo mi chceš povedať?"
Pri pohľade na jeho peknú tvár sa Evine ružové pery otvorili a zatvorili a nakoniec povedali: "Ďakujem za tieto dva roky."
Keď som to počul, jas v Adrianových očiach stmavol. Po chvíli si potiahol kútiky pier. "Ty blúdiš."
Toulky? Eva otočila hlavu. Po rozvode by už takúto možnosť nemala.