Kapitola 2 Nenávidel jej pokrytectvo
"Arlene, prečo sa tváriš, že si nevinná?" Brian stále sedel na pohovke. Hodil na ňu neúprosný pohľad.
Keď po chvíli nereagovala, nejaký muž nahlas zakričal: "Nepočuli ste, čo povedal pán Clark?" Jeho hlas sa rozliehal po miestnosti, až poskočila strachom. V nasledujúcom okamihu bol pred ňou a hrubo jej zdvihol bradu. Všetci prítomní v miestnosti teraz jasne videli jej tvár. Ayla tiež prvýkrát uprela oči na muža, ktorý sedel v strede.
'To je on! Brian Clark! Muž, ktorý má byť mojím manželom.“
"No, Brian, vyzerá to tak, že tvoja nevesta je naozaj krásna. Niet divu, že je medzi mužmi taká populárna."
Ayla bola naozaj krásna. Mala jemnú postavu s očami podobnými srnkám, ktoré boli čierne ako kohl. V dôsledku paniky sa jej však obočie spojilo.
Mala okolo seba auru príťažlivosti, že sa do nej ľahko zamiloval každý muž. Dokázala prinútiť muža, aby ňou bol posadnutý jediným pohľadom.
"Bojíš sa?" Brian sa na ňu pozrel a spýtal sa hrozivým tónom.
Strach? Áno, naozaj bola.
"Povedz niečo! Nehraj sa so mnou na hlúposť!" Nahnevane na ňu zakričal.
"Ja... ja..." koktala. Chcela niečo povedať, no nevyšli zo seba žiadne slová. Nevedela, čo presne povedať. Najmä pred niekým ako je Brian.
"Podľa vašej predchádzajúcej reputácie ste chodili s mnohými mužmi. Tak na čo sa dnes hráte?" Brian nenávidel ženy, ktoré menili farbu ako chameleón. Najmä žena pred ním. Ak by nepočul o jej minulosti, v skutočnosti by ho oklamala.
"Daj jej lekciu Brian, aby bola poslušná a neodvážila sa ťa podviesť," povedal jeden z Brianových mužov s opovrhnutím.
"Nepredstieram. A nebudem ťa podvádzať." Ayla konečne otvorila ústa, aby prehovorila.
"Pevne dúfam, že áno! Inak Woodsenovci už nebudú!" Brian ju varoval drsným hlasom.
"Dobre, dobre. Poďme! Nerušme Briana." Hoci to bola svadba bez obradu. Jediné, čo urobila, bolo, že sa podpísala svojím menom, ale to znamenalo, že predala zvyšok svojho života tomuto diablovi.
Všetci ľudia opustili miestnosť, keď videli pohľad v Brianových očiach. Pôvodne živá miestnosť sa okamžite vyprázdnila a zostali v nej len oni dvaja s vôňou cigariet a alkoholu, ktorá sa ešte nerozplynula.
"Vstávaj!" Brian stále sedel na pohovke s elegantne prekríženými nohami.
Bez ohľadu na bolesť v tele sa Ayle nakoniec podarilo postaviť. Svadobné šaty boli trochu zaťažujúce. Malo to dlhý chvost. Šaty pevne stiahla rukou
ds, odhaľujúce biele vysoké podpätky na nohách.
"Poď, sadni si vedľa mňa." Brian sa na ňu chladne pozrel a premýšľal, prečo bola dnes večer taká domýšľavá. Kedysi bola odvážna.
Hneď ako si sadla, Brian jej podal cigaretu. "Ja nefajčím," povedala tichým hlasom.
"Ty nie?" Brian si odfrkol. Slávne dievča z rodiny Woodsenovcov nefajčilo?
Brian jej potom okamžite vnútil do ruky pohár s vínom. "Vypi to!"
"Ja tiež nepijem." Ayla opäť odmietla. Bála sa, že ak vypije to, čo je v pohári, upadne do bezvedomia.
Brian sa zamračil. Ale tentoraz ju len tak ľahko neopustil. Veľkou rukou jej chytil tvár a nalial jej do úst víno z pohára.
Ayla sa zadusila vínom. Zakašlala. Silná chuť alkoholu ju rozplakala.
"Arlene, robíš si zo mňa srandu?" Brian vybuchol do smiechu.
"Odteraz ste pani Clarková. Takýto titul nemôže mať obyčajní ľudia." Brian chcel dať od začiatku jasne najavo, že nebude tolerovať jej zlé správanie.
"Ja ten titul vôbec nechcem," povedala to takmer nahlas Ayla, ale zdržala sa.
Pani Clarková? Vôbec sa o to nestarala. Chcela len normálny život. Chcela počkať, kým sa jej milovaný Toby vráti. Ale všetky jej sny boli zničené.
"Čo sa deje? Nepáči sa ti názov?" Brian videl nevôľu v jej očiach a povedal: "Ach áno. Ste slečna Woodsenová, môžete mať akéhokoľvek muža, ktorého chcete. Mám pravdu?"
Ayla našpúlila pery a nič nepovedala. Nebolo to preto, že by nechcela hovoriť, ale bolelo ju brucho. Zakryla si ústa a na stole uvidela pohár vody.
Aby upokojila nepríjemné pocity v žalúdku, natiahla sa dopredu, vzala pohár a prehltla ho. Nemohla to však prehltnúť. Vypršala to. Pretože to nebola voda, ale Spirytus.
"Ach! Tak toto sa ti páči." Brian začínal veriť, že možno hovorí pravdu. Ale možno len predvádzala dobrý čin.
"Nie. Ja len..." Než stihla dokončiť svoje slová, chytila sa vedľa seba pohovky a zvracala. Keďže nemala čo jesť, z nej vyšla len žalúdočná kyselina.
Brian jej potom pomohol vstať a hodil ju na kráľovskú posteľ v izbe.
Ayla už mala ťažkú hlavu a Brian si počínal, aby si udrela hlavu o nočný stolík. Okamžite jej napuchlo čelo. Zatočila sa jej hlava, keď sa z bolesti strhla.
Brian však so ženou pred ním nepreukázal žiadne zľutovanie. Len na ňu hľadel zúrivým pohľadom.
Veci práve začínali byť zaujímavé.