Kapitola 3

Lily

"Bývaš tam?" Max kývne na dom na ulici, jeho veľké ruky držia volant v smrteľnom zovretí.

„Áno, ale nemusíš jazdiť celú cestu...“ nervózne sa zasmejem a čelím jeho prísnemu výrazu.

"Prečo nie?"

"Hm... Pretože moji spolubývajúci by sa zľakli, keby ťa videli."

Zdvihne obočie. "Moji fanúšikovia?"

"Fanúšikovia?" O čom to vlastne hovorí?

"Áno, v kampuse som dosť známy."

"Ty si?"

"Áno."

V tom je určitá arogancia.

prehltnem. "No, to nie je dôvod."

"Čo je potom?"

"Ehm..." začervenám sa. "Nevadí."

Povzdychne si. "Von s tým, Lily."

"Dobre..." zavrela som oči. "Nikdy predtým som domov nepriviedol chlapa a oni... Moji spolubývajúci... Chystajú sa-"

Neviem to povedať.

Srdce mi bije príliš rýchlo a som v rozpakoch. Chloe a Zoe mi povedali, že som beznádejná, čo sa týka chlapov, a priviesť Maxa pred naše dvere je pravdepodobne...

Dobre.

Zlý nápad.

Budú sa mi posmievať a pýtať sa ma, či som zamilovaný do Maxa. Už cítim prichádzajúcu šikanu vo svojich črevách. Zoe pravdepodobne povie, že práca na tomto skupinovom projekte s Maxom je najbližšie, ako sa kedy dostanem k rande s pekným chlapom.

Asi majú pravdu.

Chlapi nie sú práve v rade na ulici, aby so mnou chodili.

Chloe a Zoe sú však krásne a obľúbené. Chodia s chlapmi, ktorí sú horlivejší ako peklo, zatiaľ čo ja som tento nízky, uhrovitý introvert, ktorý sa príliš bojí mužov na to, aby natočil film. Ako, nechcem zomrieť sám, ale...

Nie som pekná.

A moji spolubývajúci mi to každý deň pripomínajú.

"Idem dovnútra."

Pozerám hore. "Čo?"

"Počul si ma."

Max už zaparkoval auto a kým stihnem zasiahnuť, otvorí dvere auta. Berie mi tašku a ja ho rýchlo nasledujem.

čo robí?

"Uh..." Keď Max kráča smerom k verande, behám, aby som s ním držal krok. Má veľmi dlhé nohy. „Nemusíš vojsť dnu... Teraz môžeš odísť...

Max na mňa hľadí, ale nič nehovorí. Ani jeden, kto by počúval, otvoril dvere a vstúpil do našej chodby.

Dvere sa zatvárajú.

Počujem kroky.

Kým sa nazdávam, Chloe vbehne do chodby.

Mám z toho zlý pocit.

Zastaví sa pri stene, opiera sa o ňu chrbtom s dramatickým lapaním po dychu.

"Ach, ach," pritlačí si ruku na hruď. Hrabal som Maxa hore a dole a potom mi poslal zlý úsmev. "Chodíš teraz s Maxom Danielsom, Lily?"

Chcem klesnúť cez podlahu.

Chloe sakra dobre vie, že som ešte s nikým nechodila. Povedala tie slová, akoby som mal na výber. Aké ponižujúce. Teraz sa usmieva, vediac, že som v rozpakoch. Vyhrieva sa v ňom a usmieva sa ako Cheshire Cat.

Prečo tu musí byť?

Chloe spôsobí, že si Max bude myslieť, že som ešte väčší hlupák...

Za viečkami ma už pichajú slzy.

Situácia sa ešte zhorší, keď sa do zábavy zapojí Zoe s otvorenými ústami v momente, keď jej oči pristanú na Maxovi.

„No, ahoj...“ Zoein rozpálený pohľad vzhliadol k Maxovi. "Nevedel som, že náš spolubývajúci je kamarát s quarterbackom Dashing Devils. Odkiaľ sa vy dvaja poznáte?"

rozohrávač?

Panebože, ako keby mi to už nebolo nepríjemné! Samozrejme, Max Daniels je prekliaty zadák !

Zdvihnem oči a očakávam, že sa Max uškrnie, no na moje prekvapenie sa Max usmieva. Niečo mi však hovorí, že je to falošný.

"Lily a ja sme najlepší priatelia... V skutočnosti-"

Môj svet sa so škrípaním zastaví, keď ma Max zdvihne.

Čo? The. Do riti.

Ten chlap je vážne silný!

Ešte nikdy ma nenosil žiadny chlap, no moje nohy sa inštinktívne obtočia okolo jeho zúženého pása. Jeho kolínska nado mnou tečie a moje srdce sa šialene rozbúcha, keď pritlačí svoje pery na tie moje.

Preboha.

SVÄTÝ HRAŇA!

Max Daniels ma bozkáva!!!

A ani malé šklbanie na perách. Nie, Max mi jazykom odtrhne pery a naplno pobozká moje posledné zvyšné mozgové bunky.

Ach bože...

Max je talentovaný. Bozk je horúci a vášnivý. Z chuti jeho jazyka mi na koži naskakuje husia koža. Povedal som, že toho chlapa neznesiem, ale wow.

Roztápam sa v jeho náručí.

Medzi nami lieta elektrina a iskry a mám blízko k tomu, aby som ho prosila, aby nepustil, keď odtiahne pery.

Moje srdce je o preteky.

Už mi dochádza dych.

Zízam na neho.

Hľadí na mňa, pozerá... Prekvapený?

Alebo je to moja predstava?

Počkaj, to je červenanie?

Stále na seba žmurkáme ako idioti. Moje ruky spočívajú na jeho svalnatých ramenách, zatiaľ čo jeho ruky sú ovinuté okolo mňa. Napriek tomu nikto z nás nerobí krok, aby medzi nami vytvoril vzdialenosť.

Nezliezam z jeho objatia.

Nedáva ma dole.

Zostávam v jeho náručí.

Nakoniec si Zoe odkašle a ťahá Chloe do kuchyne. Pred odchodom zahliadnem ich tváre – obaja čumia ako zlaté rybky.

Keď som v kuchyni, počujem Chloe šepkať a kričať. "Do riti, Lily chodí s tým najpríťažlivejším chlapom na akademickej pôde! Ako sa jej to sakra podarilo?!"

"Ja viem!" Zoe zašepká-kričí späť. „Má také sakramentsky šťastie!

Prehltnem ich slová a odvážim sa pozrieť na Maxa.

Stále na mňa opakovane žmurká, akoby sa snažil spracovať, čo sa deje. Čo nedáva zmysel vidieť, že on bol ten, kto ma pobozkal, nie naopak!

Čo sa deje v tej hustej, krásnej hlave?!

Pozerám sa mu do očí.

Pozerá do toho môjho.

Po niekoľkých sekundách otvorí ústa. "Kde je tvoja izba?"

Prečo ma nepoloží?

„Ehm...“ namočím si pery. Stále sa cítia opuchnuté z bozku." Je posledný na chodbe naľavo . Sú to dvere s nálepkami."

"Rozumiem."

Bez slova ma nesie chodbou. Moje ruky stále objímajú hrubý stĺp jeho krku. Mám slabé nohy a Max otvára dvere lakťom.

Čoskoro padám na posteľ.

Zdvihnem bradu, aby som sa pozrel na Maxa, zmätený, keď zatvára dvere.

Čakal som, že odíde... Ale tie modro-modré oči skenujú moju takmer prázdnu izbu.

Áno, som na mizine.

Nechal som ho, aby všetko prebral, kým sa odvážil hovoriť. "Č-prečo si ma tam vonku pobozkal?"

Zdvihne obočie. "Nie si slobodný?"

Koža ma páli a hnedé vlasy som si hanblivo odhrnula po pleci. "O to nejde..."

Pokrčí plecami. "Videl som perfektnú príležitosť."

Príležitosť?

čo?

Len ma využil?!

"Akú príležitosť?" Požadujem, zrazu už nie hanblivý, ale zúrivý nad jeho sklonmi k jaskyniarstvu.

Možno nekričím, ale srdce mi búši v hrudi. A môj hnev koluje mojimi žilami.

"Nerandím, ale... myslím, že by mi prospelo, keby si bola moja falošná priateľka, Lily. Zlatokopky by sa mi vyhýbali. Bolo by to pekné."

Vybuchne zo mňa smiech. "Nie, tie dievčatá by sa viac snažili s tebou flirtovať! Dievčatá by... Pozreli by sa na mňa a videli, že tu nie je konkurencia!"

Smeje sa na mne a podáva mi vlčí úsmev. "Pravdaže... Pozreli by sa na teba, videli by, že si plochý ako doska, a pokúsili by sa ma dostať."

Hnev ma zahrieva na tvári. "To je neslušné!"

"Ale úplná pravda, nie?"

Začervenám sa a odvrátim oči. "Ty si taký šuhaj."

"Jackhole?" Odfrkne si. "Možno, ale chceš ísť s týmto plánom? Myslím tým, že sa poobzeráš po svojej izbe.. Nemáš veľa vecí a moja peňaženka je tučná."

"Naozaj? Snažíš sa ma kúpiť?"

"Mohol by som ti kúpiť obed každý deň."

Švihá mi v žalúdku a Max vybuchne smiechom. Rozžiari jeho tvár a ja zažívam motýle. prečo? On je taký hulvát.

"Prečo by si potreboval falošnú priateľku?"

„Väčšinou kvôli mojim rodičom,“ odpovedá Max, zatiaľ čo študuje moje prázdne steny bez toho, aby sa na mňa čo i len pozrel. "Ale aj preto, že si myslím, že niektoré dievčatá v škole by zostali preč..."

Takže nechce, aby ho dievčatá pozvali na rande?

prečo?

Uf, stavím sa, že je jedným z tých, ktorí sa s nimi vyspia a nechaj ich.

"Vidím..."

"Takže... Máme dohodu?"

"No..." Dlani som si krk a zvažoval som jeho ponuku. "Bolo by pekné... Každý deň sa poriadne najesť."

"Áno?"

"Ale ja neviem....

"Poď," vyzýva Max. "Bude to pre teba ľahké jedlo... A nie je to ako bozkávať ma; možno je nebezpečné ma objímať. Keď sme to robili, nič si necítil, však?"

Zízam na neho - on mi pohľad opätuje. A hoci by som chcel veriť, že za jeho otázkou nie je žiadny zmysel, nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že V SKUTOČNOSTI sa pýta, či som niečo cítila.

Čo som neurobil...

Je pekný. To je jediný dôvod, prečo som cítila nejaké chvenie, keď ma pobozkal, nie preto, že máme chémiu. Bože nie! Nie som taký blázon, aby som si myslel, že áno. Jockholes a tichí knižní nerdi spolu nevychádzajú.

Max a Lily sú ako sneh a soľ.

"O-samozrejme, že nie!" smejem sa. Znie to nútene, dokonca aj mne, a dúfam, že si to Max nevšimne.

Ale na moje prekvapenie sa smeje aj on.

"Áno, myslel som si to! Absolútne tam nebola žiadna chémia! Žiadne blesky, iskry, ani túžba strhnúť si šaty a... Áno... Bol to len bozk bez emócií."

Namiesto hnevu sa mi uľaví. Max by so mnou nikdy nešiel – aspoň o tom teraz môžem prestať fantazírovať.

"Naozaj úplne bez emócií."

Nemotorne sa na seba usmejeme, no pohľady sa čoskoro rozpália.

Sťahuje sa mi hrudník.

Navlhčím si pery.

Srdce mi bije rýchlejšie.

Mlčky študujem stĺp Maxovho krku a nechám svoj pohľad prejsť k jeho svalnatým pažiam ukrytým pod mikinou. Je taký silný. Výkonný.

Max hľadí na moje pery, potom na moju hruď a boky.

Prechádza si jazykom po perách a...

Vtedy tlieskam rukami!

"Asi by si mal ísť!"

Max sa vracia do reality. „Správne...“ presunie sa k dverám, ale otočí sa, aby sa mi znova pozrel do očí. Na perách má prízrak úsmevu. "Zajtra v rovnakom čase v knižnici. Nevstávaj ma, dobre?"

"Nenapadlo by ma to."