Kapitola 3 Potrestaný za neskoré prebudenie

ASHLEY

Na druhý deň ráno som sa zobudil na posteli.

Čo bolo zvláštne, pretože posledná vec, ktorú som si pamätal, bolo zrútenie sa na podlahu kúpeľne. A nielenže som ležal na posteli, ale ani som nebol v tých premokaných šatách, teraz som bol vo veľmi pohodlnom pyžame a perina mi zakrývala telo.

Skoro sa zdalo, že ma niekto strčil dovnútra.

Ale vedel som, že je lepšie, než si myslieť alebo veriť, že ma niekto naozaj zastrčil. Traja ľudia v tomto dome so mnou by ma radšej vydali levovi, aby ho zožral, než aby pohli prstom, aby mi pomohli.

Musel som to urobiť sám, ale vôbec som si na to nepamätal. Začínal som teraz strácať priestor a zabúdať na veci?

Oči mi padli na moje nočné hodiny a z mojich úst odišiel krátky výkrik. Bolo 6:45. Už dávno som sa mal zobudiť, aby som pripravil raňajky pre trojičky.

Sakra! Srdce mi drasticky kleslo, keď som si uvedomil, že som si nepamätal vyžehliť ich školské uniformy, kým som nezaspal.

Tí sa ma chystali zabiť. Bol som si tým istý. Poobzeral som sa po miestnosti a snažil som sa naplánovať svoj útek, aby som sa vrátil, keď budú pokojnejší. Ešte som ani nevstal z postele, keď sa moje dvere otvorili takou silou, že mi srdce znova kleslo.

Vyplnili sa, vyzerali nahnevane ako čert a zároveň vyzerali mimoriadne elegantne v dobre vyžehlených uniformách.

Zastavil som sa, keď som si uvedomil, že ich uniformy sú vyžehlené. Nepamätal som si, že som to žehlil.

alebo ja? Nie. Bol som si istý, že nie.

Odkiaľ teda mali dobre vyžehlené uniformy?

"Dobré...dobré ráno."

"Nech si svoje zbytočné koktanie," zavrčal na mňa Carson a vyzeral tak naštvane, že som videl, ako z neho vo vlnách vychádzajú nahnevané výpary.

" Takže teraz si princezná, keď ťa musíme prísť zobudiť skôr, ako nám pripravíš raňajky, však?"

"Nie... teda... ja som len..."

" Nie," prerušil ma Brody, "som si istý, že chce, aby sme ju zobudili s raňajkami v posteli."

"A neobviňujem ju, ja viním pohodlnú posteľ, na ktorej spala. Keby len spala na studenej podlahe, ako si to právom zaslúžila. Nezaspala by."

„Chápem,“ odvetil Axel Carson a zo zlovestného pohľadu v jeho očiach som vedel, že vymýšľa niečo, čo by mi spôsobilo krvácanie.

"A našťastie pre ňu som prišiel na spôsob, ako to napraviť. Dnes to bude poslednýkrát, čo budeš spať na posteli, kým sa tvoja mizerná matka nevráti. Teraz máš tri minúty na to, aby si si z tejto izby vybral, čo budeš potrebovať, kým zamkneme dvere."

" Čo?" neveriacky som na nich zízal, to si robili srandu, však? Nemohli ma vyhnať z mojej izby!

"Teraz máš 2 minúty," uškrnul sa na mňa Brody, úplne sardonický a zlovestný.

To ma poháňalo k pohybu. Zbláznil som sa a schmatol som školské uniformy, spodnú bielizeň, nočnú košeľu, šaty, telefón, školský chrbát, notebook. kabelku... už som sa chystal chytiť perinu, keď...

"Tvoj čas vypršal! Teraz vypadni."

„ Prosím, ja len potrebujem...“ Silná ruka ma objala okolo zápästia, rozdrvila mi kosti a vytlačila ma von. Brody zamkol dvere a kľúč mal bezpečne vo vrecku.

Naozaj ma zamykali z mojej izby. Bez periny.

„Odteraz, kým sa nevráti tá suka, ktorej hovoríš matka, budeš spať na podlahe v kuchyni,“ oznámil Axel, „tak aj tak patríš.“

Potom začali odchádzať a zanechali mi novú úroveň skazenosti, ktorú práve odomkli.

"A naše raňajky za 10 minút, ak nechcete, aby sme ráno začali šibačkou."

To bol Carson a cítil som, že mi srdce puklo ešte viac.

Ale nemal som ani čas strácať čas tým, že som sa dal do seba. Rýchlo som si zviazal oblečenie a vybral sa do kuchyne. A keď som im pripravoval raňajky, uvedomil som si, že sa nenahnevali, že som im nevyžehlil oblečenie, aj keď si ho už vyžehlili sami.

Alebo som to včera večer vyžehlil a zabudol som to tiež?

*****

Ako posledný sa rozbehol Axel. Všetci šoférovali svoje autá a nikdy mi neponúkli odvoz, pokiaľ neboli nablízku naši rodičia. A aj keby mi ponúkli odvoz, niekde ma po ceste vysadia a zvyšok vzdialenosti ma donútia prejsť.

Ale keby naši rodičia neboli nablízku, bol som nútený prejsť celú vzdialenosť z domu do školy. nebola to naozaj veľká vzdialenosť, ale prejsť tú vzdialenosť po prebudení o 4:00, aby som im pripravil raňajky, bolo pre mňa príliš veľa.

A nemohol som ísť autobusom. Dozvedia sa to. Keď som to raz vzal, zistili to a bol som tvrdo potrestaný.

Bolo to vtedy, keď dostali biče, pretože som bol koza, ktorá by ma neposlúchla, kým ju nezbičovali.

Zapojil som svoje AirPods a začal som chodiť. Bolo to ťažké, ale už som si na to zvykol a za chvíľu som videl brány Empire High.

Už som meškal, takmer hodinu a dúfal som, že učitelia a disciplinárni prefekti už odišli z brány. Takto by som to vedel prepašovať.

Ale nemal som také šťastie, keď som sa dostal k bráne a videl som, kto za ňou stojí.