Kapitola 2 Nastavenie

O päť rokov neskôr sedela Tessa v salóniku luxusnej súkromnej jachty a kráčala po vlnách rozľahlého, trblietavého modrého mora. Mala ruku okolo svojich mahagónových huslí, keď ich potichu ladila.

Ostatní členovia orchestra si okolo nej zabrali svoj vlastný priestor a vzrušene si medzi sebou štebotali o majiteľovi práve tejto jachty, ktorým bol náhodou kráľovský Malý princ z rodiny Sawyerovcov.

Povrávalo sa, že Malý princ má už miliardy, hoci mal sotva štyri roky, a jeho pradedo – starý majster Sawyer – sa nezdržal, keď prišlo na oslavu narodenín mladého chlapca. V skutočnosti bola táto jachta jeho darom Malému princovi a on ju kúpil bez mihnutia mihalníc.

"Hej, prečo si myslíš, že Sawyerovci vymenovali náš orchester, aby vystúpil počas narodeninovej oslavy Malého princa? Chcem povedať, že existuje veľa iných orchestrov, ktoré sú slávnejšie ako ten náš!"

"Ktovie? Počul som len, že to bol Malý princ, ktorý nás na dnešné vystúpenie ručne vybral. Len vďaka nemu môžeme hrať na okúzľujúcej jachte, ako je táto, a náš honorár sa za túto akciu prakticky zoštvornásobil!"

Pri zmienke o tom začali ostatní členovia orchestra vyznievať závisťou. "Všetci by sme mali mať také šťastie, že máme len jednu desatinu bohatstva Malého princa. Pomysli na to, aký by bol náš život potom jednoduchý!"

"Osud je priaznivo naklonený niektorým pred inými a zdá sa, že Malý princ si vzal takmer všetku priazeň! Naša žiarlivosť na malého chlapca je všetko, čo máme."

……

Keď to Tessa počula, cítila, ako sa jej kútiky pier skrútili do trpkého úsmevu bez humoru. Naozaj, temne si pomyslela, sú takí, ktorým osud prial a doprial im víťazstvo od chvíle, keď sa narodili, rovnako ako Malý princ z rodiny Sawyerovcov.

Potom tu boli takí ako ona , ktorí zaostali skôr, ako rozhodca stihol vystreliť a začať preteky. Tessin otec bol svinstvo, ktoré sa bláznilo za chrbtom svojej ženy a ignorovalo všetky veci, ktoré preňho urobila, opustil ju a zabudol na ich minulé spoločné zápasy, len čo jeho podnikanie vyvrcholilo úspechom.

Keď zomrela Tessina matka, Tessa a Timothy sa nemali na nikoho iného, len jeden na druhého.

Výsledkom bolo, že Tessa bola nútená predať svoje vlastné mäso a krv, len aby získala peniaze na Timothyho lekárske ošetrenie. Nikdy som ani nevidela svoje dieťa... pomyslela si ľútostivo. Zakaždým, keď si to pripomenula, srdce jej pretrhla pálčivá bolesť a hrozilo, že ju roztrhá na kusy.

Teraz, keď o tom premýšľala, jej dieťa malo mať tento rok štyri roky, čo bolo približne v rovnakom veku ako Malý princ. Ani neviem, či je to temperamentný chlapček alebo rozkošné dievčatko. Neviem, kam bábätko zmizlo a či sa mu darí...

Zrazu sa jej zarosili oči a nemohla sa ubrániť pichaniu v nose, ktoré signalizovalo blížiacu sa vodáreň.

Práve vtedy Tessu z myšlienok vytrhol prenikavý výkrik. "Tessa! Čo tu robíš?"

Zahmlenosť v Tessiných očiach sa rozplynula, keď sa otočila smerom k hlasu, len aby uvidela niekoho, koho si priala, aby ho už nikdy nemusela vidieť po zvyšok svojho života – Sophiu Reinhart!

Sophia bola oblečená v elegantných spoločenských šatách a tvár mala jemne nalíčenú. Pri pohľade cez nos na Tessu sa jej povýšene naklonila brada, rovnako ako pred šiestimi rokmi.

Tessa sa pri pohľade na Sophiu znechutene zaškerila, pretože nečakala, že ju tu uvidí.

"Haha! Tak to si naozaj ty!" Keď sa Sophia uistila, že tá žena v salóniku je Tessa, prešla k nej a zvuk jej ihličkových topánok sa ozýval celou miestnosťou. Keď sa zastavila pred Tessou, arogantne sa uškŕňala: "Nemyslela som si, že budeš ešte nažive. Mala som dojem, že ty a ten tvoj zbytočný brat už dávno zomreli!"

Timothy... Tessa zaťala zuby. Keby Sophia a jej matka Lauren tak brutálne neodrezali Timothyho lekárske prostriedky, Tessa by nikdy nepotrebovala porodiť tomu mužovi dieťa, nieto ešte prejsť devastáciou rozlúčky s vlastným mäsom a krvou.

Toto zlé duo matka a dcéra je zodpovedné za všetky moje tragédie!

V Tessiných očiach sa zablysla nenávisť, keď uškrnulo odvetila: "Ak ty a tvoja matka stále žijete a kopete, potom, samozrejme, Timothy a ja sme tiež úplne v poriadku. Čakáme len na blesk, ktorý zasiahne obe bezcitné čarodejnice mŕtve!"

"Ty-" Sophia bola bez slov, ohromená Tessinou odpoveďou. Pokiaľ si pamätala, Tessa bola vždy príliš bojazlivá a neistá sama sebou, aby sa bránila. "Je to len pár rokov, čo sme sa naposledy videli, ale zdá sa, že čas z teba spravil zlomyseľného škrečka."

"Nie, nie som taká krutá ako ty a tvoja matka," chladne odpovedala Tessa.

Momentálne bolo jej prioritou zabezpečiť, aby vystúpenie pokračovalo bez problémov, a teraz nie je čas vyťahovať minulosť. S týmto vedomím sa postavila na nohy, aby si mohla nájsť pokojné miesto na cvičenie a nechcela stráviť ďalšiu minútu dlhšie s bolesťou v očiach, ktorou bola Sophia.

Na druhej strane Sophiu ešte viac rozhneval pohľad na Tessinu pôvabnú ľahostajnosť. Nemohla si pomôcť, ale spomenula si, ako tvrdo pracovala po boku svojej matky, aby vyhodila Tessu a Timothyho z Reinhartovej rezidencie.

Myslela si, že vyhrala. Ale z nejakého dôvodu sa stále cítila, ako keby bola pod Tessou, aj keď tu stála pred ňou, celá očarujúca a rozprávková.

Či už ide o vzhľad alebo milosť, Tessa bola medzi nimi skutočným víťazom!

Pri pomyslení na to sa v Sophiiných očiach zablysla žiarlivosť. Má zhniť na ulici, len čo ich vyhodíme z rodiny! Ako sa opovažuje ukázať sa tu na tejto honosnej udalosti, ako je svet jej ustricou?

Sophiin pohľad padol na mimoriadne cenné husle, ktoré Tessa práve nosila, a zloba zafarbila jej črty. Poobzerala sa okolo seba, aby sa uistila, že jej nikto nevenuje pozornosť, a vysunula nohu cez podlahové dosky.

"Ach!" Tessa sa zakopla a vyrútila sa dopredu, upadla do gravitácie, keď bez okolkov narazila na podlahu . Po jej páde sa z huslí ozvalo tiché zavrčanie, ktoré sa zvrhlo do priestoru pred ňou.

Vysoké ladiace zvuky vydávané z rozbitých huslí, keď sa dva akordy napínali a cvakali v rýchlom slede za sebou.

Zhodou okolností v tom momente vošiel dverami Trevor Oswald – manažér orchestra, a keď uvidel scénu pred sebou, z tváre mu zmizla všetka farba. Zdesene zvolal: "Tessa! Nemôžem uveriť, že si rozbila husle! Bola to pani Sawyerová, ktorá nám ich z dobrej vôle požičala a na celom svete je len jedna! Nedokázali by sme to zaplatiť, ani keby sme predali celý orchester!"

Tessa zbledla. "Ja-Nebola to moja chyba!" Vyškriabala sa na nohy a otočila sa, aby zlovestne zazrela na Sophiu a vyštekla: "Bola jej! Ona ma podrazila úmyselne!"

"Ja? Nevymýšľaj klamstvá, aby si si zakryl vlastný zadok!" Sophia zdvihla ruky a obvinenia odmietla s úplnou nevinnosťou. "Zakopol si o vlastné nohy, tak ma neobviňuj za vlastnú chybu!" Potom si prekrížila ruky a so zlým pobavením hľadela na Tessu. "Na tvojom mieste by som sa hneď ospravedlnil madam Sawyerovej a poprosil ju o odpustenie, potom by som z orchestra odišiel úplne. Som si istý, že nechceš, aby tvoja nehoda zatiahla povesť orchestra cez bahno."

"Má pravdu! Okamžite poď so mnou a poprosíme madam Sawyerovú o odpustenie." Trevor siahol po Tessine zápästí a začal ju ťahať von z dverí. "Aj po tomto nemusíš ísť na pódium. Náš orchester nepotrebuje takého nemotorného hudobníka ako ty, takže dnes po predstavení odíď!"

Opustiť orchester? Tessine z toho tuhla krv v žilách a mala popolavý výraz, keď si divoko pomyslela: Nie! Ak stratím túto prácu, nebudem mať peniaze na to, aby som uživil seba a Timothyho. Nemôžem opustiť orchester!

„Pán Oswald, naozaj som...“

Ale práve vo chvíli, keď sa zo všetkých síl chystala obhájiť svoj prípad, sa spoza dverí ozval detský, no pokojný a kolektívny hlas. „Prečo by sa mala ospravedlniť ona ? Ten, kto by mal ísť namiesto nej, je tá dáma tamto!"