Kapitola 88
"Bude - Nikdy na to nepríde," zamrmlal som. Úplne som nerozumela tomu, čo myslel tým, že si ma vybral pred naším dieťaťom, ale zdalo sa, že ohrozuje moje dieťa. Skúsil by niečo, keby sa moje príznaky zhoršili?
"Dúfam, že nie," odpovedal tichším tónom s opusteným výrazom. "Si hladný?" Spýtal sa a tým sa rozhovor o našom nenarodenom dieťati skončil.
Prial som si, aby som mohol povedať, že ma nepichlo, ako túto tému zavrhol, akoby to nebolo niečo, čo mení život. Nechcela som mu to vyčítať, keďže som vedela, že má svoje vlastné problémy, s ktorými sa nevysporiadal, a možno nebude ochotný mať dieťa kvôli spomínaným problémom, ale bola som unavená, mrzutá a tak rozrušená. Môj mozog mi povedal, že by mal byť šťastný, a keďže nebol, stal som sa ešte mrzutejším.