Kapitola 43

Moja prvá reakcia, keď som uvidel Avalon, bola, že som sa ponáhľal a schoval sa. Zabudol som, že bola v tejto svorke so svojou rodinou ako trest za to, čo mi urobila.

"Sihana," uškrnula sa nad mojím menom, keď sa na mňa pozrela. Napriek vedru a mopu, ktoré nosila so sebou, si Avalon zachovala dôstojnú atmosféru s ohnivočervenými vlasmi stiahnutými do uhladeného drdola.

"Avalon, ako sa máš?" spýtal som sa a zastrčil si prameň vlasov za ucho. Potlačil som nutkanie bežať tým, že som si pripomenul svoju novú stanicu. Bol som Lunou tejto svorky – jej Lunou. Už mi nemohla ublížiť. Nedám jej šancu ublížiť mi!