Kapitola 34

"...a hotovo." Pozrela som sa na seba do celoplošného zrkadla predo mnou. Vizážistka čakala na moju reakciu, ale jediné, čo som dokázala, bol prázdny výraz, keď som civel na jej prácu v zrkadle.

Prišiel môj obrad Luna. Cahir mi ani nedal čas na to, aby som sa usadil alebo aby som si zabalil hlavu do toho všetkého, čo sa v tomto bode deje v mojom živote. Práve na mňa vystrčil tú správu a ja som nemohla odmietnuť. Nahlas som si povzdychol a maskérku to možno vystrašilo.

"Nepáči sa ti to?" Spýtala sa pani. V zrkadle som zachytil letmý pohľad nervozity na tvári jej učňa. Mladšie dievča stálo za mnou a zuby si znepokojovali spodnú peru.