Kapitola 27

"Buď ticho, Asena!" vyštekol som na svojho vlka. Stále mrnčala a naliehala na mňa, aby som pustil uterák a jej neustále otravovanie mi kazilo proces myslenia.

"Na čo čakáš? Prečo stojíš?" Kričala späť na mňa.

Hnev v jej hlase ma zarazil. Asena a ja sme boli väčšinu času na rovnakej vlne, ale tentoraz sa správala, ako keby som robil niečo zlé. Nemala nejaké výhrady? Nebála sa toho, čo by sa stalo, keby sme sa spárili s týmto typom ľudí?