Kapitola 24
"Ja to neurobím!" vykríkol som, ale Kade ma takmer odtiahol na kliniku svorky. "Už som ti povedal, že nebudem pomáhať tvojej svorke!" Kričal som, keď šoféroval, ale nič nepovedal. Jeho čeľusť tikala a jeho hnev ma prinútil cúvnuť, ale odmietol som ustúpiť.
Nielenže ma nastavil na dvadsaťštyri hodín sledovania, aby sa uistil, že som nikdy neušiel zo svorky, ale teraz ma prinútil využiť svoj dar na pomoc ľuďom, ktorí boli ku mne celý život krutí. Posledná vec, ktorú som chcel urobiť, bolo pomôcť ľuďom, ktorí by mi nikdy nepomohli.
„Radšej by som zomrel –“ začal som hovoriť, ale prerušil ma zavrčaním.