Kapitola 175

Havran

Netrvalo mi ani sekundu, kým som si uvedomil, že som sám. Damien ma priviedol hore, ale nezostal. Možno ľutoval, že si ma vzal, keď ma videl, ako vzlykám ako dieťa.

Moja hruď bola zlomená. Každý nádych sa mi zdal ťažšie a ťažšie, ako keby sa moje pľúca zmenšovali a zároveň ich ťažká váha pomaly drvila.