Kapitola 113 Vetva sto trinásť

V Júliiných ušiach zneli jeho slová samoľúbo a akoby sa chválil. Nebola pripravená ísť s ním tam a späť.

"Nemám potuchy, a preto som ti zavolala," povedala Julia a zaťala zuby.

Jej plánom bolo teraz žiť pokojný život v kaštieli. Vyhýbala by sa mu za každú cenu. Ignorovala jeho existenciu, ale nejako ju prinútil hovoriť s ním za menej ako dvadsaťštyri hodín.