Elara POV
Môj vlastný druh ma odmietol počas našej svadobnej noci. Hneď ako som podpísal sobášny list a pripravil sa na zavŕšenie nášho nového spoločného života... odmietol ma.
"Ja, Zane Sable, Alfa z Amber Desert Pack, odmietam ťa Elara Glace ako moju Lunu." Pamätám si jeho kruté rezavé slová, akoby to bolo len včera. Ale neboli, jeho odmietnutie nášho partnerského zväzku bolo pred dvoma rokmi.
Slová mi znejú v ušiach aj po takom čase.
Premárnil som čas tým, že som semi-Luna. Stratený čas s kamarátom, ktorý ma ani nechce.
Zane a ja sme sa spoznali na vysokej škole. Hlučné chodby vysokej školy mi teraz pripadajú ako život, rovnako ako ten Zane, ktorého som vtedy poznal. Hneď ako sme sa vrátili do Amber Desert Pack, zaujal pozíciu Alfa. S radosťou som ho nasledoval, aby som sa stal jeho Lunou ako jeho kamarátka.
Starostlivý a podporujúci Zane, ktorého som poznal na vysokej škole, sa okamžite zmenil, len čo sme sa vzali. Odmietol ma ešte pred našou svadobnou nocou, ešte predtým, ako ma označil.
Znovu a znovu som si v hlave prehadzoval, čo som musel povedať, čo som urobil zle, no zakaždým som prišiel naprázdno. Zakaždým, keď som sa ho opýtal, dostal som zavrčanie alebo nepočuteľné zamrmlanie, tak som sa prestal pýtať.
Jeho úplný obrat v charaktere vo mne vyvoláva pocit, akoby som si predstavoval naše vysokoškolské časy, akoby ani neexistovali a ja som žil vo svete snov.
Ilúzia.
Naše partnerské puto neexistuje. To je lož, existuje, ale on si nedovolí priblížiť sa ku mne, nedovolí si byť so mnou sám v izbe. Akoby som sa mu hnusil. Že ho bolí priblížiť sa ku mne.
Neznášam naše partnerské puto. Práve to, čo robí moje srdce
trepotať sa, keď vchádza do miestnosti, alebo vôňa pečených gaštanov, ktorá sa drží na nábytku.
Dokonca aj jeho gaštanové vlasy, svalnaté alfa telo a orieškové oči som začal nenávidieť. Nenávidím spôsob, akým ma každý deň podvádza partnerské puto.
Celý rok po našej svadbe som sotva videl Zanea, najmä osamelého . Bol veľmi zaneprázdnený balíčkovými záležitosťami a použil to ako výhovorku, aby sa odo mňa držal ďalej.
Snažil som sa vyriešiť problém, ktorý som mohol spôsobiť, aby som zachránil naše manželstvo. Asi som spravil niečo zle...
Ale keď som zistil, aký je skutočný problém v našom manželstve, prestal som sa snažiť. Vzdal som sa...pretože to bolo jednoducho príliš neprekonateľné.
Takže posledný rok som bol ticho v dome, ktorý mi pridelil.
Úprimne povedané, už som unavený zo života, ktorý vediem, toto nebol život, aký som si pre seba predstavoval.
Snažil som sa komunikovať so Zanom. Pokúsil som sa nahodiť svoje puzdro, aby som opustil balík Jantárovej púšte, ale vždy povedal, že je ešte čas.
Nie som si istý, aké meradlo času mal na mysli, ale mal som pocit, že prestal čas.
Každopádne sa ukázalo, že som jeho „Luna“, ale v skutočnosti som bol jeho uväznený kanárik.
Nikdy som sa však nevzdal a utiekol, pretože som cítil, že môj život by taký nemal byť a okrem toho som mal aj svoje veci, ktoré bolo potrebné vyriešiť.
„Elara?“ Jeho vrčanie sa mi dostáva do uší, keď sedím vo svojej spálni, pre jeho vyrušenie mi unikol vnútorný vzdych.
Vyjdem zo svojej spálne a pôjdem dole, najprv som si myslel, že som si predstavil jeho hlas. Pretože prečo by tu bol?
Ale jeho pretrvávajúca vôňa bola kľúčovým detailom toho, že tu skutočne je.
Vojdem do svojej obývačky a nájdem ho stáť, chrbtom ku mne. Cítim chemickú reakciu partnerského zväzku, ktorý sa ma snaží povzbudiť, aby som sa ho dotkol, aby som sa poddal tej gravitačnej príťažlivosti, aby som znova zažil tie brnenie, ktoré môže dať len partner.
bránim sa.
"Čo tu robíš?" Nikdy ma nenavštevuje, prečo teraz.
"Toto je môj balík, môžem ísť kam chcem." Jeho hlas pôsobí podráždene.
Jasne absolvoval nočný tréning; je spotený a špinavý... jeho biela tesná vesta je teraz sfarbená na sivom boku, džínsy má zablatené od toho, že zostal na zemi. Jeho gaštanové vlasy sa teraz oholili, nie tie dlhé chlapčenské pramene, ktoré som si užíval prechádzať prstami.
Otočí sa, jeho oči sa sfarbia do hlbších hnedých odtieňov, keď sa na mňa blýskajú...mám na sebe len čierny slip. Myslel som, že budem sám ako obvykle, nemá zmysel sa obliekať pre seba.
"Zane, prečo si tu?"
"Mám menší problém..
"Malý problém? A ako ti môžem pomôcť?"
Neodpovedá mi, ale cíti sa dosť pohodlne na to, aby vošiel do mojej kuchyne a priniesol mi fľašu vodky. Podľa pachu, ktorý sa mi dostal do nozdier, už dnes večer vypil fľašu whisky. Nebudem sa s ním takto rozprávať, môže odísť sám.
Idem hore schodmi, smerom k mojej spálni, keď počujem jeho kroky, ktoré ma sprevádzajú po schodoch. Otočím sa tvárou k nemu na odpočívadle, jeho zvláštne správanie vo mne vzbudí záujem.
Jeho ruka ma ťahá za rameno, priťahuje ma k sebe, jeho pery ma vyvedú z miery, keď sa takmer dotknú mojich. „Zdá sa, že potrebujem mať dieťa...“ Jeho hlas je chladný... s akýmsi odporom.
"Dieťa?" Vnútorne skrývam posmech, keď mi v mysli vrčí môj vlk. Nenávidí ho, nenávidí ho za to, že nás odmietol.
Jeho oči sú teraz na mne za môj neúctivý komentár. Jeho aura sa zväčšuje, neviditeľný príkaz sa ma snaží prinútiť podriadiť sa.
Vždy sa snažil, aby som sa podriadil, a robí mi veľkú radosť, keď viem, ako veľmi ho to škrípe.
Nevie prečo.
"Môžem sa opýtať prečo teraz? Odkiaľ sa to tu vzalo? Nepredstierajme, že ku mne niečo cítiš, Zane. Prečo vychovávať dieťa v tomto neláskavom a toxickom prostredí?" Vymotávam sa z jeho objatia a vytváram medzi nami takú potrebnú vzdialenosť.
"Smečka potrebuje dediča; ty si predsa Luna."
Urobí to, čo som sa modlila k bohyni Mesiaca, aby to nerobil, začne kráčať ku mne. Jeho krkolomné kroky spôsobili, že sa mi triasla chrbtica.
Tento muž bol váš typický alfa...vysoký, svaly, dravé oči, ktoré vám pomohli uzavrieť dohodu...ale je to vnútro, ktoré mi je zle.
Napriek tomu je súčasťou mňa, ktorý dúfa, že sa mýlim, že medzi nami od svadby došlo k nejakému nedorozumeniu...pretože prečo by sme sa mali spájať?
Keď príde bližšie, jeho vôňa ma šteklí, vôňa pečeného gaštanu sa zmiešala s ťažkým alkoholom.
Je predo mnou skôr, ako stihnem čokoľvek urobiť, jeho ruka ma hladí po tvári. V hrdle sa mu vytvoril hlboký hlt, akoby ho bolelo dotýkať sa ma.
Akonáhle sú jeho prsty na mne, chcem zastonať slasťou z jeho dotykov, z mravenčenia, ktoré som tak dlho necítila.
Som ohromený brnením, ktoré prirodzene pokračuje, keď ma jeho ústa pobozká na špičku ramien. Potiahne môj čierny špagetový remienok a jazykom prejde po koži.
Hrdelný ston mi unikne, keď sa mi hlava prevráti dozadu. Odstrčil som svojho vlka, bolo odo mňa sebecké tešiť sa z toho, čo mi bolo dlžné? Čo mi bolo súdené?
„Je to len dieťa Elara...“ Preklínal svoje vlastné slová, keď sa jeho ruka chytila za môj krk, jeho ruka sa nakláňala na môj krk... v hrudi mu dunilo vrčanie.
Len dieťa? Ako to môže povedať?
Partnerské puto už utkávalo svoje čaro. Jeho blízkosť so mnou robila veci, jeho vôňa prehlušila moje myšlienkové pochody. Nenávidel som, ako ma k tomu partnerské puto zredukovalo.
"Povedz áno..." Jeho pery sú pri mojom uchu a ja si musím zahryznúť do jazyka, aby som udržal svoje stony na uzde.
Moje telo sa stráca v žiadostivom pocite jeho dotyku v mojom spodnom jadre, keď sa jeho voľná ruka zdvihne pod môj lem a odsunie moje nohavičky nabok. Jeho druhá ruka zostáva na mojom krku a drží ma vo vzpriamenej polohe, zatiaľ čo jeho palec teraz vytvára kruhové pohyby na mojom klitorisu.
Prinútilo by ho dieťa znova ma milovať? Zblížilo by nás dieťa?
Nemyslím si, ako som mohla vedome priviesť dieťa do vzťahu, kde otec nemôže byť v jednej izbe s matkou.
"Nie!" Vydýchnem, moje telo teraz bojuje proti partnerskému zväzku. Prebudenie z jeho kúzla.
"Nie?" Vrie mi v uchu, jeho ruka sa mi sťahuje okolo krku.
"Nie, povedal som nie." Vrčím naňho, zovretie okolo hrdla ma teraz bolí.
Začnem mu tlačiť na hruď, ale je postavený ako tehlová stena. Nepočúva moje odmietnutie, jeho ruka pokračuje dole.
„Daj zo mňa ruky preč...“ zavrčal som naňho, zuby som mal dosť blízko k jeho tvári, aby som mohol uhryznúť.
Jeho čeľusť je napnutá, keď na mňa hľadia jeho oči. spustiť varovanie"
Tlačí ma späť do mojej spálne, kde mi zadná časť nôh naráža na posteľ. Zdvihnem nohu, aby som ho kopla tam, kde to bolí, aby som ho vytrhla z jeho žiadostivého oparu. Ale blokuje moje koleno tým svojim a tlačí mi nohy od seba.
Stále ma drží za hrdlo a tlačí nás na okraj postele, kde som zamknutá v jeho objatí, pričom používam všetku svoju silu, aby som s tým bojovala.
Jeho druhá ruka teraz blokuje moje údery a pokusy o pazúry, kým zacítim, ako ma pevne chytil za bok. Počujem, ako si rozopína zips na džínsoch a džínsovina klesá na zem.
Kým sa nazdávam, strčí do mňa príliš silno. Cítim , ako ma vo vnútri horí, keď ma preťahuje.
Niečo vo mne zamrzne, hovorí mi, že chcem toto dieťa...zradné partnerské puto, ktoré sa ma snaží presvedčiť aj teraz.
Slzy mi stekajú po tvári, keď bojujem s jeho tvrdými prírazmi.
Som pripútaný, nerobím vôbec žiadny pohyb. Jeho ruka teraz z môjho krku a obe zvierajúce moje telo.
Nemôžem sa naňho pozerať, mám zavreté oči, viem, že to prežijem znova... chcem, aby tá spomienka už bola preč.
Nie som si istý, aká je miera času, ale pripadá mi to ako večnosť, kým pocítim, ako sa ženie za svojím vlastným oslobodením.
"Aurora..." Potichu zavrčí, keď cítim, ako vyvrcholí, jeho semeno sa do mňa rozsypalo.
Slzy mi unikajú, keď som nehybne ležal. Keď ma uvoľní zo svojho pevného držania, moje ruky sa pritisnú k ústam, aby som umlčal moje vzlyky.
Aurora.
Ona bola dôvodom, prečo bolo moje manželstvo falošné. Bola mojou manželskou nočnou morou.
