Stiahnuť aplikáciu

Apple Store Google Pay

Zoznam kapitol

  1. Kapitola 101
  2. Kapitola 102
  3. Kapitola 103
  4. Kapitola 104
  5. Kapitola 105
  6. Kapitola 106
  7. Kapitola 107
  8. Kapitola 108
  9. Kapitola 109
  10. Kapitola 110
  11. Kapitola 111
  12. Kapitola 112
  13. Kapitola 113
  14. Kapitola 114
  15. Kapitola 115
  16. Kapitola 116
  17. Kapitola 117
  18. Kapitola 118
  19. Kapitola 119
  20. Kapitola 120
  21. Kapitola 121
  22. Kapitola 122
  23. Kapitola 123
  24. Kapitola 124
  25. Kapitola 125
  26. Kapitola 126
  27. Kapitola 127
  28. Kapitola 128
  29. Kapitola 129
  30. Kapitola 130
  31. Kapitola 131
  32. Kapitola 132
  33. Kapitola 133
  34. Kapitola 134
  35. Kapitola 135
  36. Kapitola 136
  37. Kapitola 137
  38. Kapitola 138
  39. Kapitola 139
  40. Kapitola 140
  41. Kapitola 141
  42. Kapitola 142
  43. Kapitola 143
  44. Kapitola 144
  45. Kapitola 145
  46. Kapitola 146
  47. Kapitola 147
  48. Kapitola 148
  49. Kapitola 149
  50. Kapitola 150

Kapitola 5 Ste späť

Miles na ňu niekoľko sekúnd mlčky civel.

Medzitým si Samantha zaryla nechty do dlane, aby neprezradila svoje skutočné emócie." Radšej neklam.

Miles po chvíli odvrátil pohľad a otočil sa k Walterovi. "Ozvala sa ti polícia?" Walterov hlas bol pochmúrny. "Ešte nie."

Opatrne sa pozrel na Milesa a spýtal sa: "Mohol niekto uniesť pani Selinu?" V jeho hlase bolo zreteľné znepokojenie.

Dievčatko bolo Milesovou milovanou dcérou. V rodine Franklinovcov bola poriadne ozdobená a stala sa tak terčom mnohých Milesových rivalov. Predtým bola takmer unesená.

Teraz ju nikde nenašli a ani polícia ju nikde nenašla. Preto si Walter nemohol pomôcť a myslel na to najhoršie – niekto ju uniesol.

Milesov pohľad bol tmavý ako hrom. "Zvýšte počet ľudí a rozšírte oblasť hľadania. Chcem ju vidieť do konca dnešného dňa!" "Rozumiem!" Walter nahlas odpovedal.

Prešiel mu mráz po chrbte, keď si uvedomil, že jeho zamestnávateľ sa chystá odpáliť zvršok. Miles sa práve otočil na pätách a odišiel, keď mu zazvonil telefón.

Práve teraz nemal náladu telefonovať. Vytiahol telefón a chystal sa odmietnuť hovor, keď si uvedomil, že je z neznámeho čísla.

Miles si spomenul na Walterove predchádzajúce slová, zamračil sa a odpovedal na hovor. Ozval sa ženský hlas "Ahoj."

Keď to Miles počul, podozrievavo prižmúril oči. Prečo to znie rovnako ako jej hlas?

Mysľou mu prebleskla postava, ktorú zbadal popoludní na letisku. "Haló? Je tam niekto?" Po chvíli pochybovačne zopakovala Amanda. Miles sa spamätal a stroho odpovedal. "Áno."

Jeho odpoveď bola len jedna slabika, takže Amanda nerozoznala jeho hlas.

Amanda si po vypočutí jeho odpovede vydýchla. "Ahoj. Natrafil som na malé dievčatko, ktoré mi dalo tvoje telefónne číslo. Ty musíš byť jej otec, však? Môžeš ju teraz vyzdvihnúť?"

Jej hlas mu zreteľne zvonil v uchu a rezonoval v jeho mysli. Čím viac hovorila, tým chladnejší bol Milesov pohľad.

Keď prestala rozprávať, Milesove oči boli prakticky bloky ľadu.

To je ona! Od nášho posledného stretnutia ubehli už roky, ale v žiadnom prípade by som si ju nepomýlil s niekým iným! Amanda Dickerson: Konečne si späť!

Miles silno zaťal zuby, úmyselne stíšil hlas a spýtal sa: "Kde si?"

"Sme na Dionýzovom dvore. Počkáme tu s ňou. Prídeš po ňu do reštaurácie?" Amanda okamžite odpovedala: "Áno. Hneď tam zamierim."

S tým Miles prerušil rad a prikázal: "Zoberte auto. Smerujeme na Dionýzovo nádvorie." Walter nevedel, prečo sa jeho zamestnávateľ zrazu rozzúril, a rýchlo odpovedal kladne. Amanda hľadela na svoj telefón, keď obrazovka stmavla. Napodiv sa cítila nervózna bez dôvodu. Mužov hlas znel chrapľavo. Prečo to znie povedome?

Keďže Amanda nevedela prísť na odpoveď, prestala o tom uvažovať. "Nie si hladná?" spýtala sa Flora.

Veď už nejaký čas čakali vonku. Pokračovala: "Umieram od hladu. Poďme na večeru. Môžeme ju vziať von, keď neskôr príde jej otec."

Amanda sa na ňu uškrnula. "V poriadku. Poďme dnu."

Znova si drepla do výšky malého dievčatka, aby sa jej pozrela do očí. "Si hladný? Chceš, aby som ťa priviedol na večeru? Tvoj otec by mal byť na ceste sem. Keď príde, vezmem ťa von. Bude to stačiť?" spýtala sa. Dievčatko na ňu chvíľu hľadelo, zdanlivo neochotne.

"Ak nechceš vojsť, počkám tu s tebou." Amanda trpezlivo dodala. Keď to Alvin a Elliot počuli, pripojili sa: "Aj my s tebou počkáme, mami!"

Flora sa rozčúlene pleskla po čele. "Som jediný, kto tu hladuje? Dievčatko, nie sme zlí ľudia. Žiadny zlý človek ťa nepohostí jedlom v drahej reštaurácii! Musíš byť tiež hladný. Poď medzi nás. Nemusíš byť tvrdohlavý." Pohľady všetkých padli na mladé dievča.

Keďže Alvin a Elliot boli tiež hladní, s očakávaním hľadeli na dievčatko.

Hryzla si pery. dievčatko prišlo bližšie k Amande a natiahlo ju za rukáv. Potom opatrne prikývla. „Nemusíš sa nútiť,“ povedala jej Amanda jemne, pozerajúc cez myšlienky dievčaťa. Dievčatko ešte raz pokrútilo hlavou.

Keď to Amanda videla, láskavo si potľapkala hlavu. Chytila dievčatko za ruku a zaviedla ju do reštaurácie.

Flora držala chlapcov za ruky a sledovala, ako dievčatko poslušne klusalo vedľa Amandy. Škádlila: „Ešte pred chvíľou bola voči nám ostražitá, ale teraz sa k vám priblížila.“

S povzdychom lamentovala: "Naozaj, dobre vyzerajúci ľudia sú vždy uprednostňovaní."

V reakcii na to sa Amanda uškrnula a pevne držala malé dievčatko za ruku bez toho, aby reagovala na Florine uštipačné slová.

تم النسخ بنجاح!