Kapitola 44 – Vykopnutie
Na ceste späť ho nechala držať košík. Spievala a držala ho za ruku. A Hunter opäť pocítil to zvláštne ťahanie, ten istý mimozemský pocit v srdci. Ten hlúpy piknik mu nečakane priniesol spokojnosť, akú ešte nezažil. Keď vošli do výťahu, držal ju za ruku: „Ďakujem za tento úžasný piknik. Naozaj som si to užil." "Naozaj?" spýtala sa veselo. Jednou rukou jej chytil líce a nežne na ňu kývol.
Na jeho zdesenie povedala: „Potom by sme to urobili znova! Budúcu nedeľu!"
***