Kapitola 9
Zobudil som sa o 6:00 sám a čudoval som sa, prečo ma mama nezobudila skôr, ako odišla do práce. Cítim vzduch v mojej izbe a vonia, akoby tu niekto bol. Konkrétne vonia ako Adamova vôňa. Ale prečo by tu bol? Nedáva to vôbec zmysel. Idem sa natiahnuť a cítim bolesť v rebrách. Myslím, že ešte nie sú úplne vyliečené. Možno by som mal porozmýšľať nad tým, že dnes zostanem doma zo školy, aby som aspoň mohol začať svoje narodeniny bez zranení.
Zídem dole a nájdem svojich rodičov v kuchyni, ako pijú kávu. Pozerám sa na nich zmäteným pohľadom. Mohol by som im tiež povedať o mojom podozrení. "Dobré ráno," začnem, keď si nalejem kávu, "včera v noci som mal naozaj divnú noc. Včera som sa zobudil asi hodinu po tom, čo som si šiel ľahnúť, keď som si myslel, že začujem pár cvaknutí fotoaparátu. Pričuchol som k vzduchu v mojej izbe a dokonca to zapáchalo, akoby niekto bol v mojej izbe, keď som spal. Vôňa je tam teraz trochu." Otec vyskočí a uteká do mojej izby. Moja mama vyskočí a silno ma objíme, až som vykríkol od bolesti. Moja mama sa na mňa so znepokojením pozrie: "Čo ti je? Nesnaž sa mi nič povedať." Sadnem si za stôl s kávou, hlavu si zložím do dlaní a pripravím sa na výkrik: "Môžem, ale nemusím mať pár zlomených rebier."
Môj otec zíde dole a hovorí: " Dnes nikam nepôjdeš, kým sa tomu nedostaneme na koniec. Už som prepojil sledovačov, aby som sa sem dostal a Beau. Nechcem, aby o tom ešte vedel alfa. Neviem, či je to záležitosť balenia alebo osobná záležitosť." "Ocko," preruším ho, "myslím, že viem, kto to bol, ale netuším, prečo bol v mojej izbe." Môj otec sa na mňa pozrie: "Kto to bol?" Hovorím: "Je to Adamova vôňa, len vôbec netuším, prečo bol v mojej izbe. Má priateľku... vlastne niekoľko. Takže prosím zrušte sledovačov. Nechcem, aby moja izba vyzerala ako vyšetrovanie miesta činu. Nechcem takú pozornosť. Ale dnes zostanem doma".