Kapitola 16

Nina

V šatni bola čierna tma. Stratili sme moc? Neodvážil som sa pohnúť pre prípad, že by som náhodou vrazil do Enza a dal mu nesprávny nápad. Stále sa nado mnou vznášal, ruku na skrinke nado mnou a jeho svalnaté telo ma chránilo. Klamal by som, keby som povedal, že som nefantazíroval o tom, že využijem tmu a pobozkám ho, nechám ho, aby mi prechádzal svojimi mozoľnatými rukami po celom tele a šukal ma o skrinku...

Ale skôr, ako sa niečo z toho stalo, na konci radu skriniek sa rozsvietilo svetlo. Len jediné svetlo, žiariace dole ako reflektor zo stropu. Enzo sa odo mňa rýchlo vzdialil.