Kapitola 7

Felicia sa okamžite rozkašlala. "Dobre, predmetom dnešného stretnutia je súťaž, ktorej sa zúčastňujeme. Najprv blahoželám dvom návrhárom, ktoré sa dostali do užšieho výberu, Alice a Anastasia."

Anastasia zdvihla hlavu a stretla sa s Aliciným vyzývavým pohľadom. Ak by tentoraz vyhrala, spoločnosť by jej dala veľký bonus. Boli teda rivalmi. Felicia okamžite rozobrala situáciu tejto súťaže. Ako skúsená dizajnérka si bola vo svojej práci veľmi istá.

Kým Anastasia hľadela na stôl, zrazu na sebe ucítila oči. Súdiac podľa smeru, nepochybne patril Elliotovi.

Je tento muž naozaj taký slobodný? Prečo sa na mňa celý deň pozerá?

Anastasiina matka zaňho obetovala svoj život. Aby som bol úprimný, Anastasia ho naozaj nechcela vidieť. Hoci mal vtedy len päť rokov a ona mu za nič nemohla, stále mala v srdci akúsi nevôľu.

"Anastasia, povedz mi svoj názor." Felicia ju zrazu nakopla.

Anastasia práve snívala a teraz vôbec netušila, o čom Felicia hovorí. Zdvihla hlavu a zmätene pozrela na Felíciu. "Ehm... Ktorý aspekt máš na mysli?"

Feliciina tvár sa okamžite zmenila na škaredú. Ako sa niekto opovažuje snívať na mojom stretnutí?

"Anastasia, hoci si dizajnérka vyslaná z ústredia, nemala by si byť príliš arogantná a ignorovať ma. Nepočúvala si, čo som práve povedal, však?" Felicia bola drsná žena a chcela dať Anastasii lekciu.

Ostatní dizajnéri sa na Anastasiu pozerali, akoby ju sledovali, ako zo seba robí blázna, pričom Anastasiina tvár bola tiež trochu horúca. Kým nevedela, čo povedať, ozval sa tichý mužský hlas. "Povedzte mi, čo je jedinečným predajným bodom vášho dizajnu."

Elliot jej dával pripomenutie.

Keď prišlo na jej prácu, Anastasia sa okamžite stala sebavedomou. "Moja práca tentoraz využíva platinu, ktorá je najvhodnejším materiálom na intarzie, s prídavkom ródia a paládia. Jej lesk, tvrdosť a odolnosť sú veľmi dobré a je to tiež vzácny materiál. Má vynikajúcu konotáciu, nedá sa ľahko odpisovať, zaručene nezmení farbu, má dobrú stabilitu a je vhodný na zberateľský a luxusný tovar."

Keď Anastasia dohovorila, zrazu zachytila hlboký pohľad muža oproti sebe a hneď sa mu vyhla.

"Je to skrátka drahé!" Alice sa uškrnula. "Nie som rovnaký ako vy. Zameriavam sa na módne prvky. V dnešnej dobe trendy prichádzajú a odchádzajú. Myslím si, že moja tvorba je pre trh vhodnejšia."

Anastasia našpúlila pery a usmiala sa. "Každá naša práca má svoj vlastný predajný význam."

Onedlho sa stretnutie definitívne skončilo. Elliot si prišiel len vypočuť a svoj názor príliš nedával najavo.

"Dobre, stretnutie sa skončilo," oznámila Felicia.

"Anastasia, zostaň tu. Ostatní môžu odísť," povedal zrazu Elliot.

Anastasia sa práve chystala napiť sa vody, aby si navlhčila hrdlo, keď to počula, takmer sa zadusila. Okamžite ju obklopili závistlivé a nenávistné pohľady, najmä Alice, ktorá na ňu mrzuto hľadela, akoby Elliota zviedla nejakým špinavým spôsobom.

Anastasia bola tiež stratená. Tento muž nevidí moju situáciu v spoločnosti? Iní ľudia ma opovrhujú a on tým musí stále rozdúchavať klebety!

Keď všetci odišli, Anastasia sa oprela o stoličku a chladne povedala: "Potrebujete niečo, prezident Presgrave?"

"Prečo si neprijal dom, ktorý som ti dal včera?" Ell iot prižmúril oči a pozeral na ňu.

"Prečo by som mal? Už som povedal, že od Presgraves neprijmem žiadnu splátku." Anastasia opäť zdôraznila.

"Mali by ste myslieť na svojho syna. Miesto, ktoré som si vybral, má skvelé zariadenia, ktoré ho môžu podporiť. Pre elitu v komunite je oveľa lepšia škôlka. Je to tiež bezpečnejšie a vhodnejšie, aby ste bývali s dieťaťom." Elliot opustil svoje postavenie nadriadeného prezidenta a zmenil sa na predajcu.

To, čo povedal, bolo pre Anastasiu veľmi príťažlivé, pretože ako matka bolo jej najväčším prianím poskytnúť synovi to najlepšie vzdelanie a prostredie.

"Netreba. Môžem dať svojmu synovi to najlepšie." Anastasia nesúhlasila. Pre obchodníka ako on si nedokázal uvedomiť, že najcennejšie nie je materiálne bohatstvo, ale emocionálna spoločnosť.

Kým bol pri nej jej syn, aj keby žila v menej ako hviezdnych podmienkach, bola by najšťastnejšia.

Elliot sa zamračil, pozeral na nemilosrdnú ženu a cítil sa znepokojený.

"V budúcnosti, ak to nebude na pracovné účely, už ma prosím nehľadajte." Keď Anastasia dohovorila, zobrala svoje dokumenty, potom vstala a odišla.

Popoludní Anastasii zavolal jej otec, ktorý ju požiadal, aby zajtra išla domov na večeru. Povedal tiež, že ju chce vidieť. Preto súhlasila a myslela si, že musí ísť domov na návštevu.

V prezidentskej kancelárii Elliot elegantne sedel na svojom mieste a počúval pracovný výkaz asistenta vedľa neho.

"Choď mi skontrolovať informácie o otcovi Anastasiinho syna."

Keďže materiálna kompenzácia nezapôsobila na Anastasiu, Elliot mohol začať len v iných oblastiach.

"Veľmi dobre." Rey okamžite išiel vyšetrovať.

V tej chvíli Elliotovi zazvonil telefón, tak ho zdvihol a videl, že je od Hayley.

"Ahoj," odpovedal čo najjemnejšie.

"Elliot, si zaneprázdnený prácou? Môžem s tebou dnes večerať?"

"Dobre, zarezervujem si reštauráciu." Elliot súhlasil.

"Potom počkám, kým ma vyzdvihneš." Hayley bola nadšená.

"Jasné." Elliot zložil telefón, zatiaľ čo sa mu v mysli objavila Hayleyina tvár. Z nejakého dôvodu k nemu Hayley od toho dňa necítila nič podobné .

V tú noc si matne pamätal ženu. Jej pery boli neuveriteľne jemné a jej telo slabo voňalo. Hoci počas celého procesu plakala, jej hlas bol príťažlivý, zatiaľ čo hlas Hayley bol trochu príliš ostrý.

Keďže to bolo päť rokov, každý by prešiel významnými zmenami. Elliot ju teda chcel len vynahradiť. Koniec koncov, to, čo v tú noc urobil, spôsobilo nenávratnú škodu na jej živote.

Vo vynikajúcej reštaurácii prišla Hayley v nových šatách Chanel, obliekajúcich sa ako deviataci. Pomocou drahej kozmetiky a zručnosti vizážistky vylepšila svoj skôr priemerný vzhľad, no stále nebola dostatočne nápadná.

Patrila do kategórie priemerne pekného dievčaťa. Nebola škaredá, ale ani ohromujúca.

Dnes večer však bola najzávideniahodnejšou ženou v celej reštaurácii. Oproti nej sedel muž najvyššej úrovne, ktorý bol pekný, elegantný, očarujúci a vyžaroval z neho kráľovská aura.

"Elliot, na zdravie." Hayley iniciatívne zdvihla pohár a dychtivo pozrela na muža oproti sebe. Hoci ho poznala takmer tri týždne, Elliot sa k nej vždy správal slušne a zdvorilo.

Hayley však chcela oveľa viac, pretože chcela jeho srdce, telo a nakoniec, aby sa stala jeho manželkou.

Teraz, pretože si získala jeho pozornosť a všetko, čo jej dal, bola úplne vydesená, že to všetko stratí.

Cítila sa rada, že je bohatá. To, čo chcela, jej mohlo byť doručené v nasledujúcej sekunde. Jej obľúbené nové šaty Chanel jej mohli doručiť priamo k dverám, aby si mohla vybrať. Ak by chcela konkrétnu tašku, mohla by dostať jednu v každej dostupnej farbe. Ak chcela diamantové šperky, stačilo si vybrať ten svoj obľúbený.

Tento pocit bol ako vznášať sa v oblakoch a Hayley už nikdy nechcela padnúť späť na zem, kým žila.