Kapitola 668
Spomienky na detstvo prebehli Lorelainou mysľou ako scény z nejakého starého filmu a povzbudili ju. Nemohla si pomôcť, aby ich vychovala, keď sa spýtala: "Elliot, pamätáš si ešte čas, keď som rozbil vázu vo vašom rodinnom dome? Myslím, že som mal vtedy asi osem rokov a bol som taký vystrašený, že som sa nemohol prestať triasť. Ty si za mňa vzal vinu a mne sa podarilo vyviaznuť bez trestu!"
Elliota to trochu zaskočilo, keď sa spýtal: "Urobil som to? Hm. Úplne som na to zabudol."
Pery sa jej zvlnili do úsmevu. "No, stále si to pamätám, pretože to sú najšťastnejšie chvíle môjho detstva. Hovorí sa, že šťastné detstvo je upokojujúcim balzamom na bolesti z dospievania, vieš. Myslím, že by som ti mal poďakovať, že si mi dal tie najkrajšie spomienky z detstva." Po dokončení vety na neho vzhliadla a jej pohľad zostal na črtách, ktoré tak zbožňovala.