Kapitola 6

V tejto chvíli Erica, ktorá bola v kúpeľnom klube, okamžite kontaktovala Hayley po zložení matkinho hovoru.

Vtedy sa spojili, aby Anastasiu prinútili prísť o panenstvo a potom ju vyhnali z domu. Teraz sa z nej a Hayley stali najlepšie priateľky, ale za posledné dva týždne s ňou Hayley stratila kontakt a Hayleyin obchod bol tiež zatvorený. Preto Erica nevedela, čo Hayley robí.

Čoskoro sa z telefónu ozval Hayleyin hlas. "Ahoj, Erica."

"Hayley, čo si robila v poslednej dobe? Prečo je tvoj obchod zatvorený?"

"Ach! Cestujem! Deje sa niečo?"

"Hayley, dovoľte mi povedať vám zlú správu. Anastasia sa vrátila do krajiny."

V luxusnej vile sa Hayley, ktorá si na pohovke užívala službu sluhu, tak zľakla, že odhodila telefón. Rýchlo ho zdvihla, zhlboka sa nadýchla a potom sa nervózne spýtala: "Kedy sa vrátila? Prečo sa vrátila?"

"Prečo si taký nervózny? Stále sa jej bojíš!"

"Nie, len sa pýtam."

"Môj otec mi to povedal. Neviem, čo robí, ale som si celkom istý, že sa teraz vracia, aby sa so mnou pobil o rodinný majetok a mohla by spôsobiť problémy aj tebe."

Keď to Hayley počula, v očiach sa mihol záblesk zlomyseľnosti. Prečo Anastasia nezomrela v zahraničí? Takto nebudem musieť panikáriť.

Všetko, čo si Hayley teraz užívala, bolo len vďaka nej. Nikdy by nedala Elliotovi vedieť pravdu, kým bude nažive.

Nemôžem mu dať vedieť, že to vtedy bola Anastasia.

"Erica, tiež sa bojím, že sa mi pomstí. Môžeš mi v budúcnosti povedať všetko, čo o nej vieš? Budem lepšie pripravená," povedala Hayley Erice.

Erica odpovedala: "Dobre, v budúcnosti to s ňou budeme riešiť spolu."

Po zložení telefónu si Hayley zahryzla do pery. Teraz bola zvyknutá, že sa k nej správajú ako k zámožnej mladej dáme a zo všetkého mala len to najlepšie. Aby jej to Elliot vynahradil, dal jej všetko, čo chcela. Hayley sa stala ešte chamtivejšou; chcela viac ako len materiálnu náhradu. V skutočnosti chcela byť Elliotovou manželkou.

Stať sa ženou muža ako Elliot musí byť tou najšťastnejšou vecou na svete. Preto by nikdy nedovolila, aby Ana stasia pokazila jej plány. Ani Erica to nemohla vedieť. Inak by na ňu Erica žiarlila a odhalila ju. Ako taká musí dobre rozumieť všetkému o Anastasii a najlepšie bolo nájsť spôsob, ako ju prinútiť zmiznúť z tohto sveta.

O 17:00 sa Anastasia objavila v škôlke včas, aby si vyzdvihla syna. Malý chlapec sa šťastne rozlúčil s učiteľkou a rozbehol sa k nej.

"Mami!"

"Ako bolo v škole?"

"Bolo to super! Pani učiteľka ma má veľmi rada a aj moji spolužiaci ma majú radi," radostne hlásil malý chlapec.

"Čo keby sme si dali večer rezance?"

"Dobre!"

Anastasia mala veľké šťastie, že porodila dieťa s takým anjelským charakterom. Odkedy bol bábätko, nikdy jej nedovolil, aby sa o neho starala. V jedle nebol prieberčivý, mal dobrú povahu a bol to milý a milujúci chlapec.

Po nákupe v supermarkete išli domov uvariť večeru. Malý chlapec sa hral s Legom, zatiaľ čo Anastasia varila večeru pre dvoch. V tom čase bol malý byt plný tepla a útulnosti.

"Mami, išlo ti dnes v práci?" spýtal sa malý chlapec so znepokojením.

"Áno, dopadlo to dobre." Anastasia pokrčila pery a usmiala sa. Pred synom sa nikdy nesťažovala na život ani na prácu. Aj keď bol život ťažký, úsmev jej syna bol sladký a dokázal vyliečiť všetko nešťastie.

"Jared, je v poriadku, ak ťa o dva dni vezmem za tvojím starým otcom?" spýtala sa Anastasia svojho syna.

"Dobre. Tiež veľmi chcem vidieť dedka." Malý chlapec v očakávaní zažmurkal očami.

Keď to Anastasia počula, cítila sa komplikovane, pretože vedela, že Naomi a jej dcéra by Jareda určite neprivítali. Tiež by Erice nedala vedieť, že jej syn bol počatý, keď pred piatimi rokmi náhodou prišla o panenstvo, a plánovala povedať svojmu otcovi, že počala dieťa s mužom, ktorého milovala.

V noci Anastasia spala so synom v náručí. Spoza okna svietilo mesačné svetlo a matka a syn spolu zaspali.

Na druhý deň skoro ráno, keď Anastasia vyprevadila svojho syna, vzala si taxík do spoločnosti. Bourgeois sídlil v osemposchodovej budove v centre mesta, ktorá bola trochu nenápadná kvôli ešte vyšším mrakodrapom vedľa nej.

Táto značka si však v krajine získala popularitu. Teraz, keď ho získala spoločnosť QR, zvýšila sa aj jeho trhová hodnota. O mesiac neskôr bola Bourgeois pozvaná na miestnu výstavu šperkov. Niekoľko sérií navrhnutých Anastasiou bolo vybraných na vystavenie na výstave, čo bola tiež účinná metóda na účely brandingu.

Anastasia čoskoro vystúpila z kabíny. Keďže si raňajky kúpila trochu neskoro, zaplatila za taxík, pričom si zahryzla do chleba v ruke, a potom rýchlo odišla do haly.

Keďže Jared chodil do školy o 8:30, ona sa o 9:00 trochu ponáhľala do práce.

Pri vchode do výťahu sa Anastasia zo všetkých síl snažila dojesť raňajky pred vstupom do kancelárie, pretože bolo nevhodné vojsť dnu počas jedenia. Takto si naplnila ústa posledným veľkým dúškom chleba.

Kým žuvala s vypuklými lícami, otvorili sa dvere výťahu a pred jej očami sa zrazu objavila pekná a zrelá postava.

Na pár sekúnd stuhla, len s ťažkosťami prehltla chlieb a vošla čo najladnejšie.

"Dobré ráno," pozdravil Elliot tichým a magnetickým hlasom.

"Ráno!" Anastasia odpovedala a v ďalšej sekunde ju zaskočilo jej vlastné náhle štikútanie.

Počas štikútania Anastasia cítila, ako sa jej tvár začervenala, keď sa takmer zadusila chlebom. Ešte alarmujúcejšie bolo, že výťah mal okolo seba zrkadlá. Teraz nemala kam skryť svoje rozpaky. Zakryla si ústa, ale jej telo protestovalo, že jedla príliš rýchlo, a prišlo ďalšie nie príliš elegantné štikútanie.

Elliotov hlboký pohľad padol na jej tvár cez zrkadlo, keď sledoval Anastasiin nepríjemný čin.

Nakoniec, keď prišli na 6. poschodie, Anastasia sa vytlačila z výťahu, len čo sa otvorili dvere. Cítila sa tak zahanbená, že chcela vykopať jamu a zahrabať sa.

Elliotov pokojný výraz na jeho peknej tvári akoby praskol a v tmavých očiach sa mu vyčaril úsmev.

Toto dievča je nevysvetliteľne zaujímavé.

Anastasia sa vrátila do kancelárie a rýchlo si dala pár dúškov vody, aby si vyliečila čkanie, no ponižujúca scéna sa nedala vrátiť späť. Nebola by taká trápna, keby to bol iný muž, ale jednoducho to musel byť Elliot.

Musí sa mi smiať.

10:30

"Anastasia, teraz je porada oddelenia."

Anastasia odpovedala: "Rozumiem."

V zasadacej miestnosti sedela riaditeľka oddelenia Felicia Evansová na jednej strane konferenčnej miestnosti. Mala pod sebou osem dizajnérov vrátane Anastasie.

"Počkajte chvíľu. Prezident Presgrave tu bude čoskoro." Felicia sa napila vody a nervózne pokrčila plecami. Kto by si pomyslel, že na porade oddelenia sa zúčastní aj veľký šéf? Je to veľmi stresujúce.

"Anastasia, poznala si prezidenta Presgrave z minulosti?" Alice sa významne pozrela na Anastasiu.

Anastasia to okamžite poprela. "Ja nie."

"Tak prečo na vás včera prezident Presgrave stále zízal?" spýtala sa nespokojná ďalšia návrhárka .

"To by ste sa mali opýtať prezidenta Presgrave," odpovedala Anastasia elegantne.

"Práca je práca a spoločnosť nie je miestom, kde by ste sa mali zamilovať, ani miestom, kde by ste si mali vziať zadné dvierka. Všetci si to radšej zapamätajte." Felicia prísne hľadela na svojich podriadených.

Potom Alice pozrela na Anastasiu. V jej očiach bola Anastasia niekým, kto chcel zviesť Elliota, aby získal prevahu.

Vtom sa otvorili dvere kancelárie a dnu vstúpila impozantná postava.

Elliot elegantne vošiel a potom si sadol na čelo stola. Každý, kto by videl tohto muža, by si myslel, že Boh je nespravodlivý.

Boh mu dal bohatstvo, ktoré mohlo konkurovať bohatstvu vlády, peknú tvár, ktorú zbožňovali všetky bytosti, dokonalú postavu ako boh slnka Apolón, pôvabný a kniežací temperament a majestátnu auru cisára.

Tento muž žil pre ženy, aby ho uctievali a uctievali.

Dokonca aj Felicia si narýchlo prehrabávala vlasy, pričom vyžarovala jej jemný a ženský temperament. Hoci mala 35 rokov, stále snívala o tom, že sa vydá za bohatého.

"Začnime." Nízky a očarujúci hlas znel chladne.