Kapitola 224
Elara POV
Skoro som vyskočila z kože, keď som začula hlas za nami. Myslela som si, že nás niekto sleduje, a časť mňa je rada, že to bola ona a nie to, čo som si myslela... stromy.
Mala dlhé strieborné vlasy, ktoré sa jej na vrchu mierne redli. Jej sivomodré oči boli akoby niečím zakryté, akoby bola práve v myšlienkovom spojení, a boli zasklené... ako biely tieň.