Kapitola 4: Nezaslúžim si poďakovať?
Čierne auto zastavilo pred Smithovou vilou.
Emma sa práve chystala rozopnúť bezpečnostný pás, keď sa k nej zrazu naklonil Liam. Skôr než stihla zareagovať, jeho štíhle a krásne prsty zľahka zatlačil na tmavú pracku bezpečnostného pásu. Bezpečnostný pás sa okamžite uvoľnil miernym zacvaknutím.
Jeho tvár bola pekná a presvedčivá a približovala sa k nej. Keď stáli oproti sebe, Emmina myseľ bola vyrovnaná a bola tichá ako voda. Pri pohľade na jeho tvár sa nedokázala ubrániť červenaniu a v jej sklenených očiach bola stopa zmätku.
Tvár tohto muža bola dosť pekná na to, aby prilákala každú ženu, ktorú chcel. Či už stará alebo mladá, bola si na sto percent istá, že všetci sa stanú obeťou kúzla tohto muža.
Len čo si však Emma spomenula, čo urobil včera, jej pohľad sa vrátil do normálu.
Nebol nič iné ako bohaté a škaredé dieťa, ktoré túžilo po svojej švagrinej, ako rozmaznané dieťa, ktoré chce to, čo nemôže dostať.
Zdvihla hlavu a upravila si okuliare. Na jej tvári bolo vidieť málo emócií a povedala: "Vystupujem."
zaujímavé.
Liam prižmúril oči a v jeho hlbokých čiernych očiach bol výraz hnevu.
Emma si túto zmenu veľmi dobre uvedomovala a snažila sa vystúpiť z auta. Keď sa chystala otvoriť dvere auta a vystúpiť, ruka ju chytila za ruku a schmatla.
Bol silný, s dlhými rukami cez ňu. Pri pohľade zvonku sa takmer zdalo, že ju drží v objatí.
Cez okuliare sa jej pozrel priamo do očí, ktoré boli čisté ako voda, a schválne povedal: "Vzal som ťa domov, nezaslúžim si poďakovať?"
Emma sklonila hlavu, trochu sa strhla a zašepkala: "Ďakujem."
Ak ju takto vidia ľudia z rodiny Smithovcov, zvyčajne ju nechajú na pokoji. Dúfala, že „Nicklaus“ bude cítiť to isté a jednoducho ustúpi.
Koniec koncov, mala sa zasnúbiť s Liamom, nie s jeho bratrancom. Stále potrebovala dať svojmu manželovi nejakú tvár, či už chce alebo nie! Nicklaus by mohol ísť a pokaziť sa! Nepoznal normálnu etiketu?
Liam sa pozrel na jej mierne zovreté ružové pery a jeho tvár stmavla. Potichu povedal : "Zdá sa, že tvoje ocenenie je neúprimné. Myslím , že to musím prijať sám."
Hoci jej tvár bola nerovnomerná a fľakatá, na jej perách bolo niečo, čo ho ťahalo dovnútra.
S touto myšlienkou sa naklonil a pobozkal ju na pery.
Keď ju bozkával, pomyslel si, je to moja legitímna manželka. Prečo by som mal skrývať túžbu pobozkať ju?
Emma ani nemohla pochopiť, čo sa deje. Pred minútou bola blízko k tomu, aby mu odhryzla hlavu, a teraz cítila, ako jej o pery narážal ľadový povrch.
Hľadela na zväčšenú tvár pred očami, načiahla sa, aby ho odstrčila, len aby zistila, že ruky mala pevne zovreté.
Liam bol s jej reakciou veľmi spokojný. Natiahol ruku a zložil jej okuliare, aby odhalil jej jasné a jasné oči.
To, že nemala okuliare, bolo pre oči oveľa príjemnejšie.
Tvár jej očervenela od hnevu a cítila, ako sa jej ruky zvierajú v bokoch. Stále sa nevzdala v boji proti nemu.
Tento muž bol príliš trúfalý na to, aby sa k nej odvážil takto zaobchádzať pri dverách domu jej rodín! Nehanbil sa? Nebolo mu ľúto aspoň sesternice?
Keď bozk skončil, opustil jej pery, no stále chcel viac.
To bolo skvelé, mal by som to skúsiť znova, keď bude príležitosť.“ pomyslel si.
Keď sa vrátil k rozumu, povedal veliteľským hlasom: "Už nenoste okuliare. Inak ťa pobozkám vždy, keď ťa uvidím."
Úmyselne znížil hlasitosť hlasu, aby vyjadril svoj názor. Jeho oči si bez škrupúľ prezerali celé jej telo.
Bol ako nejaký druh zúrivej šelmy, ktorá si označovala jeho územie a merala svoju korisť.
„Čo to...“ Predtým, ako mu to Emma stihla zavolať, prerušil ticho v aute ženský hlas.
"Emma?"
Emma počula slová a otočila hlavu, aby sa pozrela von z pootvoreného okna auta. Zalapala po dychu.
Catherine sa šokovane rozšírili oči, napoly prekvapené a napoly nahnevané. "Čo tu robíš?"
Emma pevne zovrela ruky a v očiach sa jej zablysol záblesk úzkosti.
Zo všetkých ľudí, ktorí ju mohli vidieť, to bola jej matka!
V prvý deň svadby na ňu narazil cudzí muž, pred jej domom... bolo ťažké brániť sa.
Napriek všetkému, čo sa dialo, si Catherine musela zachovať aj svoju dôstojnosť. Obzrela sa a uvidela Emmu a povedala: "Poď sem."
Emma vedela, že nemá inú možnosť, vystúpila z auta. Hoci jej tvár vyzerala netečne, jej pery zostali opuchnuté ako spomienka na ich poslednú aktivitu. Aj jej líca zostali začervenané.
Len čo vystúpila z auta, Catherine už nestrácala čas a vtiahla ju do vily.
Liam nečakane vyklonil hlavu z okna auta a hriešne si prstami pretrel pery a nenútene povedal: "Moja švagriná, počkám, kým sa vrátiš."