Kapitola 168

Hlasno sa zasmiala a prerušila moje slová.

"Ach, myslíš tú matku, ktorá práve podpísala zmluvu, že bude našou slúžkou v najbližšej nepredvídanej budúcnosti?" Spýtala sa a založila si ruky na hrudi. "Teraz si dcéra slúžky, čo je ešte horšie ako to, čím momentálne si. Nebude to dlho trvať a budeš zdieľať izbu so svojou vzácnou matkou. Moja mama nikdy nenechá slúžky bývať v jej nedotknutých izbách pre hostí. Najneskôr zajtra ráno sa sem presťahuje."

Stlačil som pery v tenkej línii; sľúbili jej, že bude môcť bývať v hosťovskej izbe a byť stále súčasťou rodiny, kým bude robiť nejaké domáce práce. Žeby jej klamali? Čítala si vôbec zmluvu pred jej podpisom? Žalúdok sa mi skrútil do pevného uzla a ruky sa mi triasli po bokoch. Nemohol som dopustiť, aby sa to stalo mojej matke; s tým sa muselo niečo urobiť. Boli to hrozní ľudia a živili sa naším nešťastím.