Kapitola 271

AXEL

Nemohol som sa vyhnúť zápachu potu, ktorý naplnil vzduch v basketbalovej miestnosti. Sedel som v prvom rade, sledoval som ostatných, ako hrajú, a čakal som, kým prídem na rad. Opakovaný úder lopty o podlahu sa mi ozýval v ušiach, zatiaľ čo moje oči boli zamestnané niečím iným.

Sledoval som Killiana, nového chlapíka, so zmesou obdivu a nepokoja. Jeho pohyby boli bez námahy a jeho strely boli vypočítané. V jeho hre bola nezvyčajná milosť, ktorá rezonovala s niečím hlboko vo mne. Dospel som k záveru, že sa to muselo narodiť rokmi praxe, pretože nespomínal nič o tom, že by bol zo špeciálneho plemena alebo že by mal nejaké schopnosti.