Stiahnuť aplikáciu

Apple Store Google Pay

Zoznam kapitol

  1. Kapitola 202
  2. Kapitola 203
  3. Kapitola 204
  4. Kapitola 205
  5. Kapitola 206
  6. Kapitola 207
  7. Kapitola 208
  8. Kapitola 209
  9. Kapitola 210
  10. Kapitola 211
  11. Kapitola 212
  12. Kapitola 213
  13. Kapitola 214
  14. Kapitola 215
  15. Kapitola 216
  16. Kapitola 217
  17. Kapitola 218
  18. Kapitola 219
  19. Kapitola 220
  20. Kapitola 221
  21. Kapitola 222
  22. Kapitola 223
  23. Kapitola 224
  24. Kapitola 225
  25. Kapitola 226
  26. Kapitola 227
  27. Kapitola 228
  28. Kapitola 229
  29. Kapitola 230
  30. Kapitola 231
  31. Kapitola 232
  32. Kapitola 233
  33. Kapitola 234
  34. Kapitola 235
  35. Kapitola 236
  36. Kapitola 237
  37. Kapitola 238
  38. Kapitola 239
  39. Kapitola 240
  40. Kapitola 241
  41. Kapitola 242
  42. Kapitola 243
  43. Kapitola 244
  44. Kapitola 245
  45. Kapitola 246
  46. Kapitola 247
  47. Kapitola 248
  48. Kapitola 249
  49. Kapitola 250
  50. Kapitola 251

Kapitola 2 Jej tyrani nevlastní bratia

ASHLEY

" Čo to kurva?" skríkol Axel a ja som cítil, ako mi srdce kleslo až do hĺbky žalúdka.

"Snažíš sa nás zabiť?" Ako ďalší prehovoril Brody a jeho hlas bol rovnako nahnevaný ako Axelov.

Práve som dokončil prípravu večere a podával som im ju. Bol som unavený a vyčerpaný z nonstop práce viac ako päť hodín. Chcel som si len oddýchnuť.

„To nie... nerozumiem, čo... au,“ moje slová prešli do výkriku, keď po mne Axel nahnevane hodil svoju misku polievky.

Pristál na mojej hrudi a obaril sa. Bolo to také bolestivé, že som cítil, ako sa mi v očiach hromadili slzy a cítil som, ako sa mi odlupuje koža. Hrýzla som si spodnú peru, aby som nekričala nahlas, pretože keby som to urobila, vedeli by, akú bolesť mi to spôsobuje, a hodili by na mňa ešte viac.

„ Bože! Ty si taký blázon,“ pokračoval nahnevane Axel, „ani nevieš pripraviť poriadne jedlo! Tvoja kurva matky ťa to nenaučila, však?"

Jeho hlas bol prešpikovaný toľkým jedom a vyzeral naozaj hnusne, až sa zdalo, že mu berie všetku sebakontrolu, aby nevyskočil zo stoličky a neudusil zo mňa život.

"Správne? Som si istý, že jediná vec, ktorú ťa učí, je, ako otvárať nohy pre mužov. Ibaže žiadny muž so zdravými zmyslami sa na teba nepozrie."

Jeho slová boli pre mňa ako rany, pre moju sebaúctu. Nebolo to prvýkrát, čo ma nazvali škaredou a nežiaducou. Boli dôvodom, prečo som si myslela, že som škaredá a žiaden chlap ma nebude mať rád. A doteraz mali pravdu.

"Prepáč, toto vyhodím a pripravím si inú."

"Samozrejme, budeš," odpľul Brody nahnevane, "ochutnal si bohatstvo, takže teraz môžeš plytvať jedlom."

"Nie, myslím... prepáč."

"Budeš, keď s tebou skončíme. Teraz si sadni."

Axel ma nahnevane strčil na zem a všetci traja predo mňa vysypali jedlo.

"Teraz budeš jesť a olizovať každú jednu kvapku a neodídeš odtiaľto, kým všetko nedoješ."

„Čo? Ale ja..."

Facka od Axela ma prerušila: „Začni! Kým z toho všetkého prasknete, naučíte sa pripraviť správne jedlo."

Jedla bolo veľa a keďže nezjem toľko, bolo to množstvo, ktoré by som zjedol aspoň za tri dni a teraz chcú, aby som to dojedla na jedno posedenie.

To nebude možné. Išiel som sa udusiť a prasknúť a...

"Chceš, aby ťa zjedli trstenicou? Možno by sme mali dostať biče. Muselo sa ti to páčiť, keď sme ich na teba použili naposledy."

" Nie nie nie," spomienka na biče mi vohnala čerstvé slzy do očí, "teraz sa idem najesť." "Dobre!"

Začal som jesť. S jedlom nebolo nič zlé. Vedel som, že chlapci majú radosť z toho, že mi robia zo života peklo, a tak klamali, že jedlo je zlé, aby ma mohli znova potrestať.

Nezjedla som ani 10% všetkého, keď som už bola spokojná a cítila som, ako mi nafukuje brucho. Nebolo kam posunúť jedlo, ale stále som jedol a jedol a jedol.

Pretože som vedel, čo by mi mohli urobiť, keby som to neurobil.

" Máte menej ako 5 minút na to, aby ste všetko dojedli."

" Prosím," zadúšal som vzlykom, "nemôžem... už to nedokážem."

"Chceš, aby sa plytvalo jedlom? Keď si ty a tvoja matka boli mizernými žobrákmi, tancovali by ste, keby vás niekto zrazil, ale teraz chcete, aby sme to vyhodili?"

"Nie... myslím..."

" Ešte 3 minúty a ak potom zostane jediné zrnko, potom budeme musieť vytiahnuť tvoje obľúbené biče."

„ Nie, prosím, ja...“ Pokračoval som v jedení, slzy mi stekali po tvári a hlien v nose.

A niekedy sa mi mama nepáčila za to, že sa vydala za ich otca. Možno boli chlapci vo svojej nenávisti oprávnení, pretože napokon aféra mojej mamy s ich otcom, keď bola len hlavná, dohnala ich matku k samovražde.

Takže možno si naozaj zaslúžia nenávidieť ma a robiť mi zo života peklo.

Konečne som dojedla a bola som taká plná a nafúknutá.

„ Dobre!" Chlapci sa odo mňa odsunuli, v očiach sa im lesklo uspokojenie okrem Carsona.

Nedokázal som rozlúštiť jeho výraz, rovnako ako sa mi nikdy nepodarilo rozlúštiť jeho výrazy, kedykoľvek mi on a jeho bratia robili zo života peklo.

Ale vedel som s istotou, že to nebola ľútosť ani vina. Bol architektom mnohých kreatívnych spôsobov, ktorými ma potrestali.

"Teraz sa sprav a priprav nám šaty zajtra do školy," prikázal Brody a znova na mňa prakticky stúpil, aby som odišiel. Carson bol posledný a zdalo sa, že zaváhal, kým odišiel.

Okamžite mi zmizli z dohľadu, vrútila som sa do svojej izby, utekala na toaletu a zvracala každú jednu vec, ktorú ma prinútili zjesť.

Keď som skončil, bol som taký unavený a vyčerpaný, že som sa zvalil na zem a to bolo posledné, čo som si pamätal.

تم النسخ بنجاح!