Kapitola 3: Si posadnutý mojou krásou?

"Prenajal som si dom pre teba a Raya. Po večeri ťa tam hneď odveziem. O iné sa nestaraj. Všetko som pre teba pripravil. Ale ak by si ešte niečo potreboval, dole je supermarket," informoval Roger.

Ruky mal na volante a oči mal prilepené na ceste.

Wendy držala Raymonda v náručí, keď sedela na zadnom sedadle. A keď počula, čo Roger povedal, prižmúrila oči a povzdychla si.

"Ach, Roger! Prečo si taký milý a ohľaduplný? Môžem si ťa aj vziať!"

Keď to žartovala, na perách sa jej vyryl uštipačný úsmev.

"Hmm...To je dobrý nápad. Nevadí mi mať syna."

Raymond pozrela na svoju matku a povedala: "Mami, prosím, dobre si to premysli!"

"Zlatko, počúvaj. Strýko Roger je len môj priateľ."

Roger sa zasmial a odpovedal: "O akých priateľoch hovoríme?"

Keď to Wendy počula, úplne onemela.

"Len si zaslúžiš niekoho lepšieho."

Po chvíli sa jej podarilo povedať. Wendy sa s Rogerom zoznámila v USA pred dva a pol rokom.

V tom čase sa práve zapísala na New York Acting College, kde trpela toľkou diskrimináciou kvôli svojej neschopnosti dobre komunikovať v angličtine.

Zjavne bola bežná aj rasová diskriminácia! A študentky, ktoré hovorili lámanou angličtinou, boli stredobodom predsudkov.

Wendy však z nejakého dôvodu po pôrode Raymonda zažiarila.

Vtedy ju začalo prenasledovať veľa vysokoškolákov – na veľkú žiarlivosť iných dievčat.

Začali jej robiť problémy v areáli aj mimo neho.

Bol to Roger, ktorý jej znova a znova pomáhal. Ani keď odišiel zo školy, Roger neprerušil kontakt s Wendy.

Vedel, že na starostlivosť o dieťa potrebuje peniaze, a tak ju často zasväcoval do niektorých zamestnaní.

Väčšina z tých, ktoré jej ponúkol, bola v niektorých televíznych seriáloch, napríklad ako komparzistka.

Mohla nielen zdokonaliť svoje herecké schopnosti, ale aj získať nejaké skúsenosti v tomto odvetví. Roger bol bezpochyby jej záchrancom.

"Roger, zaplatím ti nájom..."

"Môžeš mi zaplatiť, keď dostaneš výplatu za svoju prácu!"

"Naozaj mi tak veríš?"

"Ako váš agent, samozrejme, dôverujem svojej vlastnej herečke!"

Pred pol rokom sa Roger vrátil do krajiny.

A hneď jej zavolal, že existuje miestny televízny seriál s názvom „Príbeh konkubíny Ivanky“

vo výrobe.

Stálo to tristo miliónov dolárov a celá posádka bola naozaj kompetentná.

Televízny seriál bol adaptovaný z webového románu s rovnakým názvom.

Bola veľmi populárna online a scenáristom série bol samotný autor.

Okrem toho ho bude režírovať Carter Williams, jeden z top režisérov krajiny.

Pretože to bola séria o cisárskom háreme, bolo potrebných veľa áčkových herečiek.

Jedna z vedľajších úloh bola v súlade s imidžom Wendy, a tak jej Roger rýchlo poradil, aby sa vrátila a urobila konkurz na túto rolu.

Bola to pre ňu skvelá príležitosť! Okrem toho sa Wendy skutočne rozhodovala vrátiť sa.

S Rogerom ako jej veľmi podporným agentom to bola pre ňu ideálna šanca urobiť veľký zlom v zábavnom priemysle.

Keď o tom teraz premýšľala, Wendy bola skutočne vďačná za všetku pomoc, ktorú jej poskytol.

"No...si posadnutý mojou krásou? To je dôvod, prečo mi znova a znova pomáhaš? Povedz mi pravdu. Nebudem sa ti smiať. Som predsa krásna ako kvet. To je dôvod, aby si sa do mňa zamiloval,"

škádlila Wendy, keď sa nakláňala nad sedadlom vodiča s Raymondom stále v rukách.

Aká bola narcistická! Roger a Raymond Finch si vymenili zmysluplné pohľady a obaja nahodili unisono neznesiteľný dávivý výraz.

"Ha-ha! l"

Obaja prepukli v výbuch smiechu – na Wendyin zmätok.

Medzitým bola Riverside Restaurant slávnou prvotriednou čínskou reštauráciou v Ywoode.

Jeho exteriér aj interiér sa pýšili starožitnou atmosférou.

Keď zákazníci vstúpili, zdalo sa, že ich preniesli do starodávnej brány.

Vnútri boli pavilóny, terasy, mosty a umelé rieky.

Čašník v tradičnom čínskom oblečení viedol patrónov cez rumelkovú galériu do najvnútornejšej budovy na stolovanie.

Otvorené sedenie bolo na prvom poschodí, zatiaľ čo súkromné izby boli na druhom poschodí.

Všetky dekorácie boli v čínskom štýle, elegantné a očarujúce.

Na večeru bolo ešte príliš skoro, ale otvorený priestor na sedenie na prvom poschodí bol už plný hostí.

"Je toľko bohatých ľudí!" zvolala Wendy.

O tejto reštaurácii už počula. Bola veľmi populárna najmä medzi bohatými mecenášmi.

Wendy sa mohla len čudovať, aké skvelé musí byť jedlo.

Keďže to bolo sponzorované mnohými ľuďmi, súkromné izby na druhom poschodí bolo potrebné rezervovať tri mesiace vopred.

A aj napriek tomu bolo stále ťažké získať rezerváciu.

"Roger, kto do pekla si?"

Zdalo sa, že pre neho nie je nič nemožné.

"Neboj sa. Nie som spojený so žiadnym nelegálnym obchodom. Túto reštauráciu vlastní jeden z mojich priateľov. Nepotrebujem si ju rezervovať ako ostatní," povedal s úsmevom a držal malého chlapca v náručí.

Teraz Wendy pochopila, ako sa Rogerovi podarilo získať im izbu! Čašník ich zaviedol do súkromnej miestnosti na druhom poschodí.

Pretože Raymond bol prakticky novorodenec, keď opustili túto krajinu, bol to prvýkrát, čo bol na takomto mieste.

Keď teda uvidel tradičnú kultúru zakotvenú v reštaurácii, oprel sa o Rogerovo rameno a uprene naň pozeral.

Na pamiatku Wendy to boli tri roky, čo naposledy prišla na večeru do takejto prvotriednej reštaurácie.

A keďže to bolo tak dlho, bola trochu nervózna.

"Roger, chcem si umyť ruky."

"Odbočte doprava a choďte ku koncu. Tam nájdete toaletu."

"Dobre. Hneď som späť."

Po umytí rúk sa Wendy vrátila po chodbe.

Ale skôr, než sa vôbec dostala k dverám ich súkromnej izby, zafúkal poryv vetra.

"Mami!"

Zrazu sa ozval hlas.

V ďalšej sekunde pocítila, ako sa jej okolo pravej dolnej nohy omotali mäkké ruky.

Keď sa Wendy pozrela dole, bola ohromená, keď zistila, kto to je.

Dievča, ktoré sa držalo za nohy, malo asi tri-štyri roky.

Vyzerala tak nežne, v nemainstreamovom štýle a jej jedinečné afro vlasy boli ako instantné rezance.

Mala na sebe kožený top s nitmi spojený s gázovou sukňou prehnane pokrytou svetlými kamienkami.

Pod svetlom sa kamienky jasne leskli, čo bolo jednoducho oslepujúce! "Dievčatko, asi si si ma pomýlila s niekým iným."

Dievčatko pokrútilo hlavou a hrdo povedalo: "Nie som trojročné dieťa. Ako si ťa môžem pomýliť s niekým iným? Si moja mama!"

"Koľko máš potom rokov?"

Dievčatko natiahlo štyri prsty a zdôraznilo : "Štyri! Mám ŠTYRI roky! Pred dvoma dňami som oslávila svoje tretie narodeniny. Teraz mám štyri roky!"

" Samozrejme, nie je to trojročné dieťa." Wendy sa divoko zakrútila ústami, keď na to pomyslela.

Úprimne povedané, nemala rada iné deti ako Raymonda, ale nejako sa necítila znechutená, keď ju držalo toto malé dievčatko.

Keby Raymondova sestra dvojča prežila, bola by taká roztomilá.

Wendyine oči zmäkli, keď sa jej v mysli vynorila myšlienka na jej mŕtve dieťa.

"Dievčatko..."

"Mami, poď dnu!"

"No..."

Skôr ako Wendy stihla dopovedať, dievčatko ju chytilo za ruku a vtiahlo do jednej zo súkromných izieb. „Poď dnu, mami!“

Po prejdení klenutých dverí a vstupe do súkromnej miestnosti tam Wendy našla dvoch ľudí.

Muž a žena mali na sebe formálne oblečenie a jeden cez druhého si vychutnávali večeru.

Z pohľadu Wendy videla len mužský chrbát a ženinu tvár.

"Teta, toto je moja mama. Nie je krásna? Je oveľa krajšia ako ty! Poviem ti, ty nie si krásny v očiach môjho otca. Nechcem, aby môj budúci brat alebo sestra boli takí škaredí ako ty!" zamrmlalo cudzie dievčatko a vyplazilo na ženu jazyk.

"Ty, ty..."

Žena bola taká nahnevaná, že jej tvár očervenela.

Dievčatko pokrútilo hlavou a pokračovalo: "Môj ocko tak veľmi ľúbi moju mamu! Vy, takzvané krásky, ho nemôžete zviesť, tak to už radšej vzdávajte!"